hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
Podnikanie

Čistá mzda predstavuje zhruba 55 % skutočnej ceny práce. Prechodom na živnosť alebo eseročku si mesačne prilepšíš o stovky eur

Živnosť, eseročka alebo trvalý pracovný pomer? Spolu s daňovým poradcom sme zisťovali, ako si najvýhodnejšie nastavíš svoj príjem.

Martina Havranová
9. 11. 2021 14:30 Čas čítania: 6:41
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Podnikanie
0
Martina Havranová
9. 11. 2021 14:30
Čas čítania: 6:41

Čistá mzda predstavuje zhruba 55 % skutočnej ceny práce. Prechodom na živnosť alebo eseročku si mesačne prilepšíš o stovky eur

Živnosť, eseročka alebo trvalý pracovný pomer? Spolu s daňovým poradcom sme zisťovali, ako si najvýhodnejšie nastavíš svoj príjem.

Martina Havranová
9. november 2021, 14:30
Čas čítania: 6:41
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Sleduj Disrupter, nech ti nič neujde z podnikateľského sveta:
disruptersk na Instagrame
Disrupter SK na LinkedIn

Na Slovensku máme vysoké odvodové a daňové zaťaženie, a preto čistá mzda predstavuje zhruba 55 % zo skutočnej ceny práce. Prechod na podnikanie, či už vo forme založenia živnosti, alebo eseročky, je jednou z možností, ktorá nám dovoľuje optimalizovanie svojich nákladov, odvodov, a teda aj zvýšenie príjmu o stovky eur mesačne. V článku spolu s daňovým poradcom Romanom Konrádom rozoberáme, aké majú jednotlivé možnosti podnikania výhody a kedy je, naopak, lepšie zvoliť prácu na trvalý pracovný pomer. 

 

Finančné porovnanie

Aby sme lepšie ilustrovali, čo myslíme pod pojmom optimalizovanie príjmu, spolu s Romanom Konrádom sme vytvorili vzorový model, ako sa dá zoptimalizovať suma, ktorá by pri trvalom pracovnom pomere tvorila čistú mzdu v hodnote 900 eur, ale v prepočte na skutočnú cenu práce predstavuje zhruba 1 600 eur.

 

Optimalizovanie odvodov nám môže ušetriť stovky eur mesačne.
Optimalizovanie odvodov nám môže ušetriť stovky eur mesačne. Zdroj: Unsplash/JESHOOTS.COM/volně k užití

 

Trvalý pracovný pomer

Na trvalý pracovný pomer by sme zarobili 900 eur v čistom, čo je 10 800 eur za rok. Hoci by sme sumu už nemohli nijako navýšiť, mali by sme pokryté zdravotné a sociálne poistenie a zároveň by sme boli chránení pracovným zákonníkom. Treba si však uvedomiť, že celková cena našej práce je v skutočnosti spomínaných 1 600 eur, nie hodnota hrubej mzdy, ktorá by predstavovala sumu vo výške okolo 1 200 eur. 

 

Živnosť

Ak by sme si na živnosť fakturovali superhrubú mzdu, spomínaných 1 600 eur, za rok by sme zarobili 19 200 eur. Pri využití paušálnych výdavkov, ktoré tvoria 60 % z hrubého príjmu, by sme sumu pred zdanením mohli znížiť o 11 520 eur a zostalo by nám na zdanenie 7 680 eur. Ďalej odpočítame nezdaniteľnú časť a zostane nám na zdanenie 3 168 eur. Pri 15 % zdanení by nám tak vyšla ročná daň vo výške 475 eur. 

Okrem ročnej dane musíme od nášho príjmu odpočítať aj preddavky do zdravotnej poisťovne, čo je aktuálne 76,44 € mesačne, čiže za rok okolo 917 eur. V prvom roku podnikania sú živnostníci oslobodení od platenia sociálnych odvodov. Za prvý rok by sme si tak prilepšili zhruba o 17 800 eur. 

 

V ďalšom roku si pripočítame minimálne sociálne odvody v hodnote 180 eur, čiže 2 160 eur ročne. Keď to odpočítame od hrubého príjmu, zostane nám necelých 16 000. To je stále o 5 000 eur viac, ako keby sme pracovali na trvalý pracovný pomer, aj v prípade, že budeme platiť sociálne odvody, a mesačne si aj tak prilepšíme o 400 eur.

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Pri eseročke sú kľúčovými najmä náklady, ktoré si vieme uplatniť pri výpočte daní. Opäť pracujme so sumou 1600 eur ako náš hrubý príjem. Pri základných výdavkoch, ako sú pohonné hmoty, auto, telefón alebo internet, sa môžeme dostať na sumu okolo 600 eur mesačne, zhruba 7 200 eur do roka, ktoré odpočítame od hrubého príjmu. 

 

Na zdanenie nám zostane 12 000 eur,  čo po zdanení 15 % daňou predstavuje sumu 1 800 eur. To znamená, že nám zostane 17 400 eur. Máme teda viac ako v prípade živnosti, keď musíme platiť zdravotné aj sociálne odvody. 

 

Ak nebudeme mať iný príjem, budeme si platiť zdravotné poistenie ako samoplatca v sume 76,44 € mesačne. Zostane nám zhruba 16 500 eur, čo je stále viac v porovnaní so živnosťou. To je však scenár za predpokladu, že budem mať nejaké náklady. 

Ak by sme náklady nemali a zdanili by sme  celú sumu 19 200 eur, vyšla by nám daň 2 880 eur, ktoré musíme odrátať od hrubého príjmu. Po odrátaní zdravotného poistenia by sme sa dostali mesačne na sumu 1 290 eur. Musíme však pamätať na to, že pri tejto možnosti nemám zaplatené ani minimálne sociálne odvody. 

 

Pri eseročke si môžeme vyplácať odmenu ako konateľ alebo ako zamestnanec vlastnej firmy. „Pri odvodoch alebo v rámci finančného súčtu nie je veľký rozdiel medzi tým, ktorú možnosť zvolím,’’ vysvetľuje Konrád.

 

Od nového roka budú online platformy a trhoviská posielať údaje daňovým úradom.
Od nového roka budú online platformy a trhoviská posielať údaje daňovým úradom. Zdroj: Pexels/Mikhail Nilov

 

Najvýhodnejšia môže byť kombinácia

Podľa Romana Konráda sa niekedy môže javiť najvýhodnejšia kombinácia živnosti a eseročky „Môžeme si postrážiť obraty na živnosti do výšky, keď nám vzniká povinnosť platiť sociálne odvody, a zvyšok si vyfakturujeme ako eseročka. Je to výhodné, ak máme napríklad viacerých odberateľov. Jednému môžeme fakturovať na živnosť a druhému ako eseročka. Prípadne ak máme viac činností, niektoré môžeme fakturovať na živnosť a niektoré na eseročku,“ vysvetľuje.  

 

Ak v podnikaní začíname, je výhodné začať živnosťou, keďže v prvom roku nemusíme platiť sociálne odvody, čo je pri porovnaní oboch možností veľmi výhodné. „Svojim klientom vždy odporúčam, že ak si chcú vyskúšať podnikanie, je dobré začať živnosťou. Je veľmi jednoduché ju založiť a rovnako aj zrušiť,“ dodáva Konrád. 

 

Ak v podnikaní začíname, je výhodné začať živnosťou, keďže v prvom roku nemusíme platiť sociálne odvody.

 

Po ubehnutí prvého roku však vzniká povinnosť platiť sociálne odvody, ktoré sa vypočítavajú zo základu dane. „Štandardne to vychádza tak, že len čo nám vznikne povinnosť platiť sociálne odvody, vo väčšine prípadov vychádza výhodnejšie prejsť na formu eseročky. Ako sme už spomínali, je však dôležité vedieť, aké náklady si pri svojej činnosti dokážeme uplatniť,“ pokračuje.

 

Založenie

Na živnosť je možné robiť v podstate akúkoľvek činnosť. „Aj keby som bol učiteľ, môžem robiť na živnosť napríklad školenia. Samozrejme, nebavíme sa o učiteľoch základných alebo stredných škôl, ktorí pracujú na trvalý pracovný pomer. Chcel som tým povedať, že nejde ani tak o charakter nejakej činnosti, ale skôr o okolnosti práce,’’ dodáva. Živnosť môžeme mať založenú už za jeden deň a pri zakladaní v elektronickej forme neplatíme žiadny poplatok. Pri fyzickom založení treba počítať s poplatkom 5 eur za jednu činnosť vo svojej živnosti.

 

Zrušenie eseročky nás po nedávnych zmenách môže stáť okolo 500 eur a trvá niekoľko mesiacov. Je zväčša drahšie ako jej založenie.

 

Založenie eseročky je z pohľadu času aj financií omnoho náročnejšie a mnoho ľudí preto využíva komerčné spoločnosti, ktoré im ju tzv. založia na kľúč. „Najmä zrušenie eseročky nás po nedávnych zmenách môže stáť okolo 500 eur a trvá niekoľko mesiacov. Je zväčša drahšie ako jej založenie,“ vysvetľuje. V sprísnených podmienkach si totiž vyžaduje aj spísanie notárskej zápisnice a zloženie zálohy 1 500 eur do notárskej úschovy.

Samotné založenie eseročky trvá vo všeobecnosti zhruba dva týždne a najlacnejšia forma založenia je elektronická, kde základný poplatok predstavuje 150 eur. K nemu si treba pripočítať poplatky za notárske overenia a vypracovanie zmlúv. Pri zakladaní eseročky komerčnými spoločnosťami musíme počítať s poplatkom v priemere 300 eur. 

 

Ak sa rozhodneme pre eseročku, musíme počítať aj so splatením základného imania, ktoré predstavuje minimálne 5 000 eur. „Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených vkladov spolu musí však byť aspoň 50 % z minimálnej výšky základného imania. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, musí byť základné imanie splatené v plnej výške, vysvetľuje Konrád. Peniaze sa môžu splatiť aj v hotovosti do pokladne a môžu sa následne používať na podnikanie.

 

Optimalizáciou odvodov si vieme mesačne prilepšiť o stovky eur.
Optimalizáciou odvodov si vieme mesačne prilepšiť o stovky eur. Zdroj: Pexels/Andrea Piacquadio

 

Ručenie v prípade krachu

Jednou z najväčších nevýhod živnosti je skutočnosť, že pri nej ručíme celým svojím majetkom, nielen majetkom firmy. „Práve tu si treba vedieť zvážiť osobné riziko. Ak napríklad vytváram reklamné texty alebo pracujem ako programátor, mám určite menšie riziko zadlženia sa ako niekto, kto napríklad pracuje v gastro priemysle,“ dodáva Konrád a vzápätí dopĺňa, že je vždy výhodné si pri podnikaní ošetriť partnerské spolupráce zmluvou, kde je jasne definované, kto za čo a v akej výške ručí. 

Eseročka ručí len do výšky nesplateného imania. Ak na začiatku splatíte celých 5 000 eur, ako konateľ a spoločník už nemáte ďalšiu finančnú zodpovednosť. Samozrejme, za predpokladu, že ste dodržiavali všetky zákonné predpisy. 

 

Osobné účtovníctvo 

Možnosť využitia paušálnych výdavkov pri živnostiach zásadne zjednodušila vedenie účtovníctva „Aj keby ste sa ich rozhodli nevyužiť, stále ide o jednoduchšiu evidenciu, najlepšie vo forme daňovej evidencie. Väčšina živnostníkov, ktorí majú nejaké základné administratívno-účtovné zručnosti, ho zvládnu urobiť sami,“ dodáva. Pri živnosti tak nemusíte počítať s ďalšími nákladmi na účtovníka.

 

Učtovníctvo eseročky je omnoho náročnejšie, pretože je potrebné viesť si podvojné účtovníctvo, a omnoho komplikovanejšie je aj vypracovanie bezchybného daňového priznania. „Pri eseročke preto musíme počítať s vyšším poplatkom za účtovníka,“ zdôrazňuje. Náklady sa odvíjajú od veľkosti firmy, množstva spracovaných faktúr a od prípadného počtu zamestnancov. 

 

Ak si optimalizujeme odvody do Sociálnej poisťovne, musíme počítať s menšími nemocenskými dávkami a nižším dôchodkom.
Ak si optimalizujeme odvody do Sociálnej poisťovne, musíme počítať s menšími nemocenskými dávkami a nižším dôchodkom. Zdroj: Pexels/Mikhail Nilov

Sociálne poistenie

Ak sa rozhodneme optimalizovať si odvody do Sociálnej poisťovne, musíme počítať s tým, že v porovnaní so zamestnancami pracujúcimi na trvalý pracovný pomer, za ktorých odvody odvádzajú zamestnávatelia, budeme mať niekoľko nevýhod. „Treba si uvedomiť, že aj človek, ktorý celý život pracoval za minimálnu mzdu, bude mať vyšší dôchodok ako živnostník alebo konateľ eseročky, ktorý si platil minimálne odvody. A ten, kto si neplatí žiadne odvody, nebude mať nárok na žiadny dôchodok ani napríklad materskú,“ vysvetľuje Konrád. 

Riešenia sa ponúkajú v podstate dve. Prvým je, že si začneme platiť odvody aspoň v takej výške, aby nám bol z nich vypočítaný dôchodok, ktorý aspoň ako-tak pokryje naše základné náklady. „Pri minimálnych odvodoch, ktoré sú vo výške 180 eur mesačne, môžeme mať dôchodok okolo 300 eur. Je to veľký nepomer, dodáva Konrád. 

 

Treba si uvedomiť, že aj človek, ktorý celý život pracoval za minimálnu mzdu, bude mať vyšší dôchodok ako živnostník alebo konateľ eseročky, ktorý si platil minimálne odvody.

 

Druhým riešením je možnosť komerčného poistenia rizík spolu s investovaním, ktorým si, jednoducho povedané, zabezpečíme dôchodok a nemocenské dávky mimo využitia Sociálnej poisťovne. „Komerčné poistenie môže vychádzať lacnejšie a viete si nastaviť v zmluve podmienky, ktoré budú platiť aj v budúcnosti. Pri Sociálnej poisťovni to neviete ovplyvniť, keďže podmienky sa menia z roka na rok. Napríklad zmenou zákona sa môže dramaticky zmeniť výpočet nemocenskej dávky,“ vysvetľuje.

 

Podľa Romana Konráda je to na osobnom zvážení každého, či dôveruje sociálnemu systému na Slovensku alebo sa chce pripraviť na dôchodok sám, prípadne využiť služby v komerčnom sektore alebo kombináciu štátneho systému s komerčným poistením a investovaním. „V rámci sociálneho poistenia už boli nálady, keď sa diskutovalo o zrušení druhého dôchodkového piliera. To znamená, že si tam budete 30 rokov niečo sporiť a potom niekto rozhodne, že sa to rozdelí rovnomerne všetkým. V komerčnej sfére sa asi nestane, že vám niekto znárodní našetrené peniaze,“ dodáva Konrád.

Prechod na živnosť alebo eseročku treba dôsledne zvážiť najmä v prípadoch, ak niekomu zostáva menej ako 15 rokov do dôchodku. „Výšku dôchodku významne ovplyvňujú platené odvody z posledných pätnástich odpracovaných rokov. Ak by sme si v tomto období začali platiť najnižšie odvody, mohli by sme si uškodiť,“ dodáva na záver.

Upozorniť na chybu - ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Náhľadový obrázok: Pexels/RODNAE PRODUCTION
NAHOR
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy Podnikanie
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac