O tom, aké „zázračné dieťa“ bola Elizabeth Holmesová, zakladateľka spoločnosti Theranos, sa popísalo po jej odsúdení mimoriadne veľa. Jej retrospektívne komická imitácia Steva Jobsa, profil ako vystrihnutý zo sitcomu Silicon Valley či správy o neodbornosti prezidenta jej firmy (a v tom čase aj milenca) Ramesha Balwaniho znejú takmer ako komická paródia na všetky stereotypy startupového sveta v Bay Area.

No práve toto takmer až absurdné zapadanie do stereotypov je ukážkou, prečo to nebola chyba v systéme, ale skôr prejav istých chýb nastavenia regulácií a dnešných očakávaní investorov, médií či samotných zakladateľov technologických spoločností – ako napokon ukazuje viacero podobných prípadov v poslednom čase, napríklad ďalšia biotechnologická spoločnosť uBiome, ktorej zakladatelia ušli pred súdom do Nemecka.

Kým v prípade Theranosu išlo o vedomé klamanie investorov a dlhodobé zamlčiavanie nefunkčnosti produktu, to, čo dovolilo vytvoriť celú bublinu, bolo nastavenie ekosystému, ktorý dopraje viac krásnym príbehom než často nudnej realite vedy a výskumu.

Kam utekajú peniaze

Privátne spoločnosti, ako bol Theranos, dostávajú financovanie hlavne z fondov venture kapitálu (VC), a to štandardne nie vo forme pôžičky, ale nákupom časti firmy.

V slovenčine sa pre VC používa aj označenie rizikový kapitál, keďže ide asi o najrizikovejšiu investíciu, akú môže investor urobiť – klasická poučka hovorí, že osem z desiatich startupov zlyhá, no práve tie dva úspešné zarobia na zvyšných osem. Toto nastavenie motivuje investičných manažérov, aby hľadali firmy, ktoré môžu extrémne rýchlo rásť a byť mimoriadne ziskové, a to často vo fáze, keď sa ich produkt často ešte ani nevyrába.

Každý investor chce nájsť „tú ďalšiu veľkú vec“ (The Next Big Thing) – ďalší Google, Amazon, Apple či PayPal. Firmy, ktoré začali v garáži a cez revolučný produkt dokázali premeniť relatívne malé investície na obrovské zisky pre skorých investorov.