Na Slovensku je rekordná inflácia. Firmy doplácajú na drahé energie aj prehriaty pracovný trh
Spotrebiteľská inflácia stúpa čoraz viac, no s rastúcimi nákladmi sa musia popasovať aj firmy. Ceny energií ich môžu dostať na kolená.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Na Slovensku je rekordná inflácia. Firmy doplácajú na drahé energie aj prehriaty pracovný trh
Spotrebiteľská inflácia stúpa čoraz viac, no s rastúcimi nákladmi sa musia popasovať aj firmy. Ceny energií ich môžu dostať na kolená.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V pondelok Štatistický úrad SR informoval, že medziročná hodnota inflácie v januári 2022 vzrástla na 8,4 %. Medzimesačne je to nárast o 2,7 %. Takú vysokú infláciu sme na Slovensku nemali od roku 2004.
Na začiatku roka sa pohli ceny naprieč celým spotrebným košom, ktorým sa inflácia meria. Zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Najviac zdraželi potraviny, energie a pohonné hmoty. Keď si kladieme otázku, kde divoká inflácia vznikla, musíme sa o krok vrátiť, a to k firmám, ktoré tovary a služby produkujú.
Keď chcete vedieť najdôležitejšie správy zo slovenskej, ale aj svetovej ekonomiky a zaujíma vás nielen to, čo sa deje, ale aj prečo, pridajte sa do klubu Refresher+. Získate tým neobmedzený prístup k článkom na Refresheri a Disrupteri a zároveň podporíte kvalitnú žurnalistiku.
Firemná inflácia sa veľmi ťažko meria, najmä ak sa rozprávame o tom, ako zdraželi výrobné vstupy. Neexistuje o nej žiadna komplexná štatistika. Existuje len takzvaný index cien výrobcov, ktorý meria infláciu na výstupe, teda aké sú ceny výrobcov.
Táto inflácia je podľa Ľubomíra Koršňáka aj v súčasnosti výrazne vyššia, ako je spotrebiteľská inflácia. „Na Slovensku sa index cien výrobcov pohybuje na úrovni 15 %. Ak by sme sa pozreli napríklad do eurozóny, tam dosahuje úrovne nad 25 %,“ spresňuje analytik Unicredit Bank.
Dôvody rastu cien výrobcov sú veľmi podobné ako pri spotrebiteľskej inflácii. Sú to najmä rastúce ceny energií. V decembri boli v eurozóne vyššie až o 73 %.
Keď sa pozrieme na ceny investičných tovarov, rast cien na výstupe je o niečo miernejší, medziročne na úrovni 4 až 5 %. To už približne sedí s tým, čo vidíme pri spotrebiteľskej inflácii. Do cenoviek za služby sa prelievajú zvýšené ceny energií a pomerne veľkú zložku tvorí aj cena práce.
Zelené energie aj napätie na východe
Prečo ceny energií stúpli tak výrazne? Podľa Ľubomíra Koršňáka je za tým viacero faktorov. Miernejší nárast by sa dal vysvetliť takzvanou technickou infláciou. S oživením globálneho dopytu sa ceny ropy a plynu začali postupne vracať na úrovne, ktoré dosahovali v roku 2019, čím sa vyrovnal prudký prepad cien v roku 2020. Lenže inflácia vyskočila vyššie, ako bola pred pandémiou.
Čiastočne je to cena za to, že Európska únia sa snaží čoraz viac investovať do zelených energií. Vyžaduje si to nové investície a výroba zelenej energie je o niečo drahšia. To sa prejavuje na raste cien emisných povoleniek. Tento efekt je podľa Koršňáka pozorovateľný, avšak tiež nie až taký zásadný.
Hlavným faktorom, prečo ceny energií na prelome rokov vyskočili do astronomických výšok, je rastúce geopolitické napätie na východe Európy. Nestabilita dodávok a neistota vo veci budúcich dodávok zvyšuje cenu plynu a ropy.
„Keď bude napätá situácia ďalej eskalovať, predpokladá sa, že ceny energií zostanú na vysokých úrovniach alebo ešte porastú. Ak by došlo k upokojeniu napätia, vysoká cena energií, najmä plynu, by mohla byť korigovaná a vybrať sa smerom nadol. Úrovne spred pandémie asi úplne nedosiahne,“ myslí si Koršňák.
Podľa analytika neexistuje univerzálne riešenie energetickej krízy. Pravdepodobne budeme vidieť, že viacero firiem sa v tomto čase zameria na efektivitu svojich nákladov a budú škrtať položky, ktoré nepovažujú za nevyhnutné na fungovanie. Za malých víťazov by sa mohli považovať tie firmy, ktoré v minulosti investovali do zvyšovania energetickej efektivity a znižovania spotreby.
Tlačí aj prehriaty pracovný trh
Firmy sú medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane im rastú vstupné náklady a na druhej strane zamestnancom stúpajú výdaje a žiadajú vyšší plat.
Firmy majú možnosť premietnuť zvýšené náklady do cien svojej koncovej produkcie – tovarov alebo služieb. Zaváži však, v akom sú konkurenčnom prostredí. Ak je spoločnosť orientovaná na export a vyváža do krajín, ktoré dostávajú pomoc od štátu a nemusia zvyšovať ceny, nemôžu si dovoliť príliš vyskakovať.
Tlaku zo strany zamestnancov na rast miezd výrazne pomáha to, že najmä na západnom Slovensku sa už pracovný trh začína prehrievať. „Nedostatok vhodných zamestnancov a nerovnováha medzi ponukou a dopytom znamenajú, že tie silnejšie karty majú v rukách zamestnanci,“ potvrdzuje Koršňák.
To, ako na to firmy reagujú, je veľmi individuálne. Závisí to od toho, akým spôsobom majú uzavreté kolektívne zmluvy. Niektorí zamestnávatelia majú podpísané viacročné kolektívne zmluvy, a tak majú na tento rok vyrokované rasty miezd, ktoré boli dohodnuté už dva-tri roky predtým. Iní museli navyšovať.
Priemerná mzda podľa údajov štatistického úradu v roku 2021 rástla dynamicky vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach, a to nielen medziročne, ale aj v porovnaní s rokom 2019. Vybrané odvetvia zaznamenali zvýšenie nominálnej mzdy dokonca dvojciferným tempom.
Za vlaňajší december sa medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, v predaji a oprave motorových vozidiel o 17,3 %, vo veľkoobchode o 17,1 % a v ubytovaní o 11,1 % (reálne o 5 % na 820 eur). Najnižšie medziročné percentuálne prírastky miezd sa na sklonku roka prejavili v stavebníctve o 5,9 % (reálne o 0,1 % na 882 eur).
Najnižší rast, ktorý nedokázal pokryť mieru inflácie, bol v odvetví doprava a skladovanie. Nominálne sa v ňom mzdy zvýšili o 4,9 %. Po zohľadnení rastu cien však reálne klesli o 0,9 % na 1 194 eur.
Pomoc od štátu v nedohľadne
Na Slovensku zatiaľ dotačná schéma pre firmy bojujúce s infláciou neexistuje. Štát v súčasnosti zvažuje nejaké opatrenia, no sú to skôr kompenzácie zvýšených cien energií štátnym, respektíve verejným prevádzkam, ako sú napríklad školy, nemocnice a sociálne zariadenia.
Vláda prišla pomôcť s energetickou krízou s návrhom zákona, podľa ktorého výroba a obchodovanie s elektrickou energiou vyrobenou v jadrových blokoch bude podliehať dani z nadmerného zisku. Slovenské elektrárne, ktoré reaktory prevádzkujú, však tvrdia, že to môže byť likvidačné a vraj sa zastaví proces spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj dostavba štvrtého bloku.
Susedná poľská vláda sa snaží spomaliť spotrebiteľskú infláciu tým, že dočasne zrušila daň z pridanej hodnoty na potraviny a výrazne znížila DPH na pohonné hmoty. Výrazné zlacnenie si u susedov užívajú od 1. februára, úľavy budú platiť ešte ďalších 6 mesiacov. Pomohlo by, keby sme zaviedli toto opatrenie aj na Slovensku?
„Zníženia DPH môžu znížiť inflačný tlak, ale väčšinou len veľmi krátkodobo. Dá sa povedať, že nie sú veľmi efektívne a určite nie sú adresné. Pomáhajú aj tým spotrebiteľom, ktorí to možno nutne nepotrebujú,“ dodáva Ľubomír Koršňák.
Sú firmy, ktoré teraz nie sú v Poľsku platcami DPH a môžu na tom ušetriť, ale väčšinou regulácia prechádza cez nižšie ceny potravín, respektíve nižšiu DPH na pohonné hmoty.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
