Pri vojenskom konflikte na Ukrajine sa zvýšilo aj riziko kybernetických útokov. Čo nám pri nich hrozí a ako sa môžeme pred nimi brániť?
Národný bezpečnostný úrad pred pár dňami vydal vyhlásenie, pomocou ktorého upozorňuje ľudí na zvýšenú hrozbu kybernetických útokov. Po vojenskom útoku Putina na Ukrajinu sa otvorila aj otázka kybernetickej bezpečnosti, a to nielen inštitúcií, infraštruktúry či súkromného sektora, ale aj bežných ľudí. „Ak sa nebavíme o ľudských životoch, škody z kybernetických útokov sú v dnešnej dobe väčšie ako tie z terorizmu,“ vysvetľuje v Martin Spano, informatik, ktorý sa zaoberá aj kyberbezpečnosťou.

V Refresheri si uvedomuje potrebu upriamiť pozornosť aj na kybernetickú bezpečnosť, keďže riziko kybernetických útokov v aktuálnej situácii narastá. Dôležité témy pravidelne rozoberáme s odborníkmi, a ak sa chceš dostať k prémiovému obsahu, staň sa členom klubu REFRESHER+.
Hackeri môžu napadnúť všetko
Veľká časť dôležitých činností sa dnes odohráva v online priestore, čiže v kyberpriestore. V čase konfliktu sa dá preto očakávať, že množstvo útokov sa bude odohrávať aj v ňom. „Hackeri môžu napadnúť všetko, čo je pripojené na internet. Napríklad vo finančnom svete sa peniaze presúvajú ako elektronické peniaze, nie ako hotovosť. To znamená, že sú v kyberpriestore a hackeri ich dokážu nelegálne premiestniť na svoje utajené účty,“ tvrdí expert.
V online priestore je aj kritická infraštruktúra, ako napríklad elektrárne alebo nemocnice, ktoré sa takisto môžu stať terčom hackerov. Tí môžu vyradiť výrobu alebo nás odstaviť od elektrickej energie.
V decembri 2015 sa podobný útok odohral práve na Ukrajine, kde v jeho dôsledku zostalo bez elektrickej energie viac ako 200 000 domácností. „Známy je aj kybernetický útok Stuxnet, ktorý dokázal pozastaviť vývoj jadrových zbraní v Iráne na niekoľko mesiacov,“ dopĺňa.
Kybernetické útoky sú navyše špecifické tým, že je veľmi náročné vystopovať ich páchateľov. „Popri tom, ako hackeri hľadajú cesty, ako sa niekam dostať, vedia sa postarať aj o to, aby boli nevystopovateľní. Ukradnúť peniaze pomocou kybernetického útoku si navyše vyžaduje menšie úsilie ako fyzické vylúpenie banky,“ dodáva.
Známy je aj kybernetický útok Stuxnet, ktorý dokázal pozastaviť vývoj jadrových zbraní v Iráne na niekoľko mesiacov.
Do aktuálneho konfliktu sa zapojili aj najznámejší hackeri na svete – Anonymous. „Sú to občianski aktivisti, ktorí nasledujú nejaké ciele. Aktuálne svoje aktivity zameriavajú na ukončenie vojenského konfliktu,“ vysvetľuje.
Zoskupenie hackerov už v minulosti dokázalo odtajniť napríklad utajené informácie rôznych vlád. „Informácie majú cenu zlata aj v čase vojny. Ich odtajnenie môže viesť k nebezpečným situáciám. Vojenstvo však je v rámci obrany pred kyberútokmi na najvyššej úrovni,“ vysvetľuje a dodáva, že aj najlepšie pripravené zabezpečenie sa dá prelomiť.
Kybernetické zabezpečenia sú vytvorené na obdobie mieru, nie vojny
Pri kybernetických útokoch sú v podstate dva typy útočníkov. Tí, čo to robia kvôli vlastnému obohateniu, a tí, čo to robia z presvedčenia. Na útoky však existujú protiopatrenia. Finančné inštitúcie alebo inštitúcie, ktoré narábajú s citlivými informáciami majú vlastné profesionálne zabezpečenia a tímy, ktoré sa o ne starajú.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako môže útočník získať kontrolu nad naším počítačom a použiť ho na kyberútok.
- Aké najčastejšie chyby robia ľudia v online priestore, ktoré nás môžu ohroziť.
- Či sú ruské aplikácie v aktuálnej situácii väčšou hrozbou.