O sto rokov budeme pracovať už len 15 hodín týždenne, predpovedal v roku 1930 uznávaný britský ekonóm John Maynard Keynes. Európania podľa neho dosiahnu takú úroveň technologického rozvoja, že už nebudú musieť toľko drieť a budú si viac užívať život. 

Tesne pred dovŕšením onej storočnice nám už je jasné, že 15-hodinový pracovný týždeň sa nekoná. Je pravda, že pracujeme výrazne menej ako v začiatkoch industrializácie. V roku 1870 podľa portálu Our World in Data dreli robotníci ročne viac než 3 000 hodín, čo je približne 60 až 70 hodín týždenne. 

Na Disrupteri ti prinášame články o aktuálnych trendoch v manažmente a HR. Ak si ich chceš prečítať viac a rád by si podporil našu tvorbu, pridaj sa do klubu Refresher+. 

Z pohľadu minulosti vyzerá 40-hodinový pracovný týždeň celkom optimisticky, no Keynesovu víziu sa už nepodarí naplniť včas. Od druhej svetovej vojny čas vyhradený na prácu v Európe stále klesá, aj keď miernejším tempom.

S myšlienkou skrátiť bežný 6-dňový pracovný týždeň na 5-dňový prišiel prvýkrát priekopník automobilového priemyslu Henry Ford. Ustanovil ho v roku 1926 vo svojich továrňach s myšlienkou, že ľudia potrebujú viac voľného času na to, aby mohli využívať autá, ktoré vyrábal. 

Čítaj tiež

Ako zistíš, že by si mal dať v práci výpoveď? Treba sledovať tieto znaky, tvrdia odborníci, podľa ktorých netreba spáliť mostyAko zistíš, že by si mal dať v práci výpoveď? Treba sledovať tieto znaky, tvrdia odborníci, podľa ktorých netreba spáliť mosty

Krátko nato prišla do Spojených štátov veľká hospodárska kríza, ktorá po prvý raz v histórii moderného sveta skresala pracovný čas na 40 hodín vo väčšine firiem, výnimočne aj na 30 hodín. Išlo však o krízové opatrenia, ktoré mali pomôcť udržať zamestnanosť a ochrániť fabriky pred prepúšťaním, nie o firemné benefity. Robotníci, ktorí robili v továrňach kratšie, jednoducho zarobili menej.

Dnes firmy pod tlakom nedostatku pracovnej sily hľadajú spôsoby, ako zamestnancom vyhovieť. Vracajú sa k tomu, čo si ľudia pýtajú najviac – k voľnému času. Štvordňový pracovný týždeň však už vyzerá inak.

Dá sa chápať dvomi odlišnými spôsobmi. Buď môžu podniky udržať 40 hodín práce týždenne a rozložiť ich medzi 4 dni namiesto klasických 5, alebo skrátiť nielen dni, ale aj hodiny. Oba varianty si našli fanúšikov. Zatiaľ čo firmám sa, pochopiteľne, chce viac do prvého, politici sa nebránia ani druhému.

Vládne experimenty 

V Španielsku vlani parlament predstavil 3-ročný experiment s 32-hodinovým pracovným týždňom bez škrtania platov. Firmy majú dostať finančnú podporu na vykrytie prípadných strát a na projekt by mohli dohliadať profesionáli, zástupcovia parlamentu aj odborov.