Za jedlo, pohonné hmoty či energie si priplatíme aj 150 eur. Podľa odborníka na osobné financie z Partners Group SK Lukáša Nemerguta domácnostiam s predpokladaným mesačným príjmom 1 600 eur a pri bežných výdavkoch na úrovni 1 300 eur vzrastú náklady na spotrebu rádovo o 100 až 150 eur. Ak chceš viac ekonomických textov, klikni na Disrupter.

Zdražujeme

Takýto nárast výdavkov môže byť pre mnohých ľudí podľa odborníka kritický. „Dôsledné plánovanie financií a obmedzenie bežnej spotreby je naozaj nevyhnutné,“ vraví Nemergut. Rekordná inflácia podľa neho trápi rodiny už od konca minulého roka, keď z približne 5 % vzrástla na aktuálnu mieru 9 % a ešte viac oslabila kúpnu silu peňazí.

Ukazuje sa to už pri bežnom nákupe. „Ak si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace ich podobný nákup môže vyjsť už na 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpia iba sedem alebo osem tých istých potravín.“

Zvyšovanie sa prejavilo aj pri službách a tovaroch. Oblasť potravín zaznamenala vo februári medziročný nárast o 9,8 %, bývanie a energie o 13,2 % a doprava o 22 %. „Za stravu zaplatia (rodiny) viac v rozmedzí 50 až 70 eur, za dopravu a pohonné hmoty o 20 až 30 eur a ostatné mesačné výdavky vzrastú v priemere o 10 až 20 eur.“

Čítaj tiež

KVÍZ: Vieš, čo je šrajtofla alebo erteple? Otestuj svoje znalosti záhoráčtinyKVÍZ: Vieš, čo je šrajtofla alebo erteple? Otestuj svoje znalosti záhoráčtiny

Nárast cien predstavuje pre rodiny väčšiu finančnú, ale aj psychickú záťaž, keďže sa dostávajú do finančného stresu a sú náchylnejšie siahať po úveroch či pôžičkách. Podľa Nemerguta sú však obrovským rizikom panické nákupy spôsobené obavou z ďalšieho zdražovania.

Domácnosti sa pri nich zásobia prehnaným množstvom tovaru a často dochádza k plytvaniu potravinami a zbytočným nákladom. „Účinným riešením je sledovanie výdavkov, vyhodnocovanie a plánovanie len nevyhnutných nákupov a ich výšky. Nákup menej dôležitých vecí je potrebné odložiť na pokojnejšie obdobie.“