Siete sa síce ťažko menia zhora a naraz, ale ich vyššia miera nepredvídateľnosti na úrovni jednotlivých jednotiek vytvára lepšie prostredie na inovácie. Zmeny zdola nahor a relatívna nezávislosť umožňujú vyššiu mieru odolnosti.

Tradične bolo vedenie vojny pri väčších armádach extrémne hierarchické a prakticky všetky vojny až do invázie do Afganistanu založené na prístupe velenia a kontroly (command and control). No boj proti al-Káide vedúcej gerilovú vojnu na obrovskom území v Afganistane prinútil Američanov posunúť sa k viac sieťovo orientovaným spôsobom velenia, delegujúc viac právomoci na individuálnych veliteľov.

Takéto viac decentralizované velenie bolo historicky prítomné aj v izraelskej armáde a ich úspechy v Šesťdňovej vojne a v protiútoku v rámci Jomkipurskej vojny boli do značnej miery spôsobené aj extrémnou mierou decentralizácie rozhodovania. Bola to iniciatíva veliteľov individuálnych tankových práporov na Sinajskom polostrove, ktorá umožnila vytvorenie úspešnej taktiky proti egyptským raketám Sagger, spôsobujúcim obrovské straty vo veľmi skorých štádiách Jomkipurskej vojny.

Útok hierarchie na sieť môže atakovať kľúčové body a spôsobiť veľa obetí, ale potlačenie siete si vyžaduje ohromné prostriedky a veľa trpezlivosti. Relatívna decentralizovanosť, samostatnosť a lokálne riešenia problémov vytvárajú na strane ukrajinského vedenia vojny schopnosť experimentácie a agilitu na úrovni jednotlivých jednotiek.

Masívne straty na vybavení a slabý výkon ruskej armády sú z veľkej časti spôsobené aj tradičnými systémami velenia a riadenia, ktoré vytlačili ruských seniorných generálov bližšie k bojiskám – a urobili z nich jednoduché terče.

Hierarchie sa však vždy snažia udržať pri moci a centralizácia ruského vojenského vedenia pod vedením Alexandra Dvornikova, bývalého veliteľa ruských síl v Sýrii, sa zdá byť ešte pritvrdením v sebaklamnej stratégii, limitujúcej schopnosti a inteligenciu vlastných síl.

Relativita génia

Aké je však prepojenie medzi kompetentnosťou, napríklad v technických zručnostiach, a ozajstným géniom?

Americký spisovateľ Eric Weiner poskytol v knihe Geografia génia zaujímavú štúdiu rôznych miest naprieč dejinami ľudstva, ktoré vo svojej dobe dominovali vede a inováciám – staroveké Atény, čínsky Chang-čou počas dynastie Tchang, stredoveká Florencia či dnešné Silicon Valley.

Jeho teória o dôvodoch ich výnimočnosti stojí na troch písmenách d: diversity, discernment a disorder, teda diverzita, rozlišovanie a neporiadok. Tieto tri faktory spoločne vytvárajú to, čo on nazýva „ohniskami génia“. 

Intelektuálna diverzita alebo otvorenosť k rôznym myšlienkam musí byť na vytvorenie naozaj unikátnych kompetencií prepojená s rozlišovacou schopnosťou – umožňujúcou oddeliť dobré nápady od zlých, a to v neusporiadanom prostredí. Často to bol práve chaos – napríklad spôsobený pandémiou moru či inými katastrofami –, čo vytvorilo priestor na uplatnenie naozaj geniálnych myšlienok. 

A, samozrejme, nutnou podmienkou na uplatnenie týchto faktorov je slobodná a otvorená konverzácia, ktorá je nemožná v autoritárskom štáte, kde si ľudia navzájom klamú o každodennej realite – ako to napríklad výborne opísal Peter Pomerantsev v knihách o súčasnom Rusku.

Iste, dnešné Rusko má vynikajúce inžinierske školy, výcvikové strediská pre veliteľov či schopných hackerov útočiacich na ukrajinské elektrické siete. Avšak na podporu kreativity a skutočného génia umožňujúceho technologickú a strategickú prevahu, využívajúceho naplno schopnosti vlastných ľudí, musí existovať voľný priestor na experimentovanie a určitá miera rešpektu voči pravde. 

Inak skončíte nielen s mŕtvymi generálmi, absurdnými logistickými problémami či komunikáciou na bojovom poli cez civilné vysokofrekvenčné rádiá, ale aj vtipmi o krvilačných traktoroch.

Autor je analytik sekcie výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR, text predstavuje súkromný názor autora.