Za ruským neúspechom na Ukrajine nie sú len individuálne zlyhania, ale aj celkové nastavenie systému, ktoré bráni každodennej kreativite a inováciám.
Hrdinstvo ukrajinských vojakov a občanov proti nevyprovokovanej agresii početne silnejšieho nepriateľa počas posledných dvoch mesiacov nás mnohých necháva v úžase z toho, čo dokáže dosiahnuť odhodlanie pri obrane vlasti.
Taktiku a stratégiu v rámci bojísk každodenne analyzujú vojenskí experti, oveľa skúsenejší v oblasti vojnových štúdií, než som ja. Menej priestoru bolo však zatiaľ venovaného schopnostiam oboch strán a ich predpokladom byť inovatívni a adaptívni v technologickej a strategickej rovine.
Vojna a doterajší ukrajinský úspech v nej sú totiž zaujímavou štúdiou dvoch konceptov z prostredia štúdií o inováciách: súbojom medzi sieťami proti hierarchiám v komplexných prostrediach a takisto podmienok nevyhnutných na uplatnenie ľudského génia.
Siete verzus hierarchie
Hierarchia je centralizovaná vertikálna štruktúra riadená zhora nadol, zatiaľ čo siete sú decentralizované, efektívne riadené skôr zdola nahor a rozhodovanie v nich je lokalizovanejšie (predstavte si napríklad flat meny verzus kryptomeny).
Historicky boli komunikačné technológie organizované do hierarchií – až kým nevznikol internet, ktorý umožnil rast súčasných decentralizovaných systémov. Skorý internet 90. rokov a začiatku 21. storočia bol ideálnou ukážkou decentralizácie, ktorá zrodila open-source softvér a každodenné technologické riešenia nezávislé od veľkých firiem.
