hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Disrupter - Podnikanie

Mladá Slovenka Karin vyrába ekodiáre. Podnikať môže každý, no nie všetci znesú tú neistotu, vraví (Rozhovor)

Slovenka Karin Harmanová založila projekt Karouch, ktorý vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov.

redakcia
26. apríl 2022, 8:30 Čas čítania: 8:19
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Disrupter - Podnikanie
0
redakcia
26. apríl 2022, 8:30
Čas čítania: 8:19

Mladá Slovenka Karin vyrába ekodiáre. Podnikať môže každý, no nie všetci znesú tú neistotu, vraví (Rozhovor)

Slovenka Karin Harmanová založila projekt Karouch, ktorý vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov.

redakcia
26. apríl 2022, 8:30
Čas čítania: 8:19
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Odoberať newsletter REFRESHERu
10 najlepších člankov Refresheru, raz za týždeň. Ak ťa emaily prestanú baviť, tak ich kedykoľvek zrušíš. Zadaním emailu súhlasíš s podmienkami portálu.
Sleduj Disrupter, nech ti nič neujde z podnikateľského sveta:
disruptersk na Instagrame
Disrupter SK na LinkedIn

Pod značkou Karouch začala tvoriť asi pred desiatimi rokmi. Za posledný rok – po tom, ako sa značka rozrástla – pod ňou pracuje na full-time. Pochádza zo Žiliny a momentálne žije v Prahe. Študovala spev na konzervatóriu, učila deti na základnej umeleckej škole, spievala v zbore v Divadle Nová scéna, no pracovala aj v galérii či v kaviarni. 

 

Počas pandémie sa s manželom presťahovali do Prahy, kde pracuje „na diaľku” na svojom vlastnom projekte – vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov –  a užívajú si spoločnú slobodu. Predstavujeme ti zakladateľku projektu Karouch Karin Harmanovú.

 

Rozhovor vznikol vďaka našej partnerskej spolupráci s OZ Zero2Hero. Autorom rozhovoru je Kristián Mokrý.

 

Karin založila značku Karouch, ktorá vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov.
Karin založila značku Karouch, ktorá vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov. Zdroj: archív Karin Harmanovej

 

V tomto článku si prečítaš:
  • Ako sa naučiť nebrať peniaze v podnikaní ani v živote ako prioritu.
  • Kde môžeš online inzerovať produkty, ktoré vyrábaš, aby sa o nich ľudia dozvedeli.
  • Prečo sa netreba báť prijať k sebe do tímu nových ľudí (a ako ich vybrať).
  • Že nemusíš byť ranné vtáča, aby si stihol počas dňa potrebný objem práce.

 

Karin, čo robíš počas svojho bežného pracovného dňa?Ja asi nikdy nemám bežný deň, ale moje dni by sa dali rozdeliť do dvoch kategórií: „pred Vianocami“ a „po Vianociach“. Niekedy v septembri sa pre mňa začne naozaj tvrdý režim – obdobie pred Vianocami, keď pracujem veľmi veľa. 

Ráno vstanem, ale nie skoro, pretože ja ranný typ vôbec nie som. Radšej pracujem večer a v noci, keď je všade ticho. Začnem vybavovať prichádzajúce objednávky, odpisujem na správy, spravujem sociálne siete, balím objednávky, bežím na poštu, píšem texty na rôzne účely, riešim, čo sa pokazilo, naštvem sa, upokojím, ale aj sa veľa teším (smiech). Snažím sa riadiť svoj podnik, ostatných, ktorí pre mňa pracujú, a k tomu ďalších iks vecí. 

 

Karouchy sú jedinečné svojím dizajnom. Svojmu používateľovi nediktujú, ako si má organizovať svoj čas, a dávajú slobodu realizovať ho podľa seba – úplne jedinečne, lebo presne takí sme.

 

Obdobie po Vianociach sa u mňa začína v marci. Je to trochu pokojnejšie obdobie, keď pripravujem všetko na ďalší predvianočný nával. Dávam do výroby diáre na ďalší rok, vymýšľam a pripravujem nové produkty, fotím, dohadujem nové spolupráce, dopĺňam skladové zásoby do kamenných predajní, objednávam nový materiál. 

 

A inak veľa oddychujem. Aj v tomto období je stále veľa priestoru pracovať a vyťažiť z toho čo najviac, ale ja to tak nerobím. Je to moje vedomé rozhodnutie a viem, aké následky z toho plynú. Pre mňa sú dôležité aj iné veci ako zisk a úspech a snažím sa užiť si ich v tomto období naplno.

 

Akú si mala motiváciu pred začatím s projektom Karouch?Určite som chcela niečo unikátne, ale začala som skôr, ako som vedela, čo to bude. Vyrábala som rôzne veci a postupne som si našla svoju vlastnú cestu, ktorou som sa odlíšila. Tu sa asi ukázalo, že jednoducho začať a príliš nad tým nepremýšľať je správne.

Akú pridanú hodnotu má tvoj projekt?Karouchy sú jedinečné svojím dizajnom. Svojmu používateľovi nediktujú, ako si má organizovať svoj čas, a dávajú slobodu realizovať ho podľa seba – úplne jedinečne, lebo presne takí sme. Som rada, že zákazníci sa s Karouchmi naozaj cítia jedinečne. Často to aj počúvam a čítam v recenziách. 

 

Karin pred založením vlastnej značky Karouch študovala spev na konzervatóriu, učila deti na základnej umeleckej škole, spievala v zbore v Divadle Nová scéna.
Karin pred založením vlastnej značky Karouch študovala spev na konzervatóriu, učila deti na základnej umeleckej škole, spievala v zbore v Divadle Nová scéna. Zdroj: archív Karin Harmanovej

 

Pri rozvíjaní tvojho podnikateľského zámeru ti pomáhal aj vopred nachystaný biznis plán?Vôbec nie, veď ja som začala vyrábať a predávať zápisníky na strednej škole vo voľnom čase. Nemala som predstavu o nejakom podnikaní. U mňa sa to vyvinulo prirodzene bez veľkého úsilia. No na druhej strane, v podstate desať rokov mi trvalo, kým som sa odhodlala ísť do toho naplno a na full-time. Táto lehota by sa dobrým biznis plánom určite dala skrátiť minimálne o polovicu. Dnes stačí mať internet a byť zvedavý alebo dať si poradiť, a dobrý biznis plán máme na stole. Netreba byť však ani naivný, pretože každého cesta bude úplne iná.

 

Prečo si s výrobou a predajom zápisníkov vo veľkom nezačala už skôr, teda ešte počas strednej školy?Pretože som to necítila ako nejakú obrovskú príležitosť. Vyrábala som ich len vo voľnom čase, ktorý na konzervatóriách takmer nie je, a kto na tejto škole študoval, vie, o čom hovorím. Ja som si myslela, že budem operná speváčka! (smiech) Čas však ukázal, že podnikanie mi je oveľa bližšie a hudbu som chcela robiť pre radosť, nie ako prácu.

A akým spôsobom si ich teda predávala?Ja vlastne ani neviem, či už vtedy bol vôbec Instagram. Viem však, že som určite nemala žiadnu facebookovú stránku. Moji zákazníci boli hlavne moji priatelia a príbuzní. Veľkým krokom ešte počas strednej bolo, že som si vytvorila účet na Sashe a začala predávať aj online. Tu predávam svoje produkty doteraz, aj keď už mám vlastný e-shop, z ktorého nám plynie veľká časť objednávok.

 

Ako vyzerá celý proces výroby zápisníka a čím sú tieto zápisníky výnimočné a odlišné od ostatných?Kedysi som zápisníky robila celé ručne, ale to po čase už nebolo možné. Je krásne, keď je to celé zviazané ručne, ale to by už museli stáť naozaj veľa a ani by sme nemohli vyrobiť dostatok. Preto sa proces začína najprv prípravou dizajnu v počítači, potom putuje do tlačiarne, kde sa jednotlivé listy vytlačia a následne zviažu v knihárni. Takto dostávame hotové vytlačené a zviazané bloky, ktoré potom obaľujeme ručne do filcu, pridávame gumičku, štítok a záložku. 

 

Pri výrobe odkladáme 99 % všetkého odpadu a dokážeme ho spracovať na ďalšie produkty, ako ozdoby, náušnice, pohľadnice.


Zápisníky sú výnimočné svojím dizajnom, ktorý naozaj nikde inde nezoženiete. Je vyrobený pokiaľ možno čo najviac ekologicky – vybrali sme si ten najdrahší dizajnový papier Munken od švédskej firmy Arctic, ktorá je vyhlásená za najekologickejšiu továreň na papier na svete. Zaviazali sa totiž, že nebudú vypúšťať do životného prostredia žiadne škodlivé látky. Papiere od nich majú najväčšie ekocertifikáty.


Pri výrobe okrem toho odkladáme 99 % všetkého odpadu a dokážeme ho spracovať na ďalšie produkty, ako ozdoby, náušnice, pohľadnice. A v neposlednom rade už vyše roka venujeme z každého predaného produktu 10 – 15 % ziskov na výsadbu stromov pre nadáciu Integra.

 

Zápisníky Karouch sa spočiatku vyrábali celé ručne, takýmto spôsobom však nebolo možné vyrobiť dostatok kusov.
Zápisníky Karouch sa spočiatku vyrábali celé ručne, takýmto spôsobom však nebolo možné vyrobiť dostatok kusov. Zdroj: archív Karin Harmanovej

 

Zažila si aj chyby, z ktorých si sa nakoniec poučila a bola si rada, že vôbec prišli? Samozrejme, veľmi veľa. Napadá mi jedna veľmi veľká chyba, keď som dávala tlačiť diáre. Bolo to asi pred štyrmi rokmi. Bola som veľmi naivná a dala som ich tlačiť až niekedy v septembri. Tá firma to nestihla vyrobiť a ja som tak vedela diáre predať až v decembri. Aj to vďaka inej firme, ktorá mi ich síce vyrobila, ale v malom počte a oveľa drahšie. 

Diáre sú každý rok môj najväčší ťahač, takže straty boli veľké. A o peniaze ani tak nejde. Naozaj nie sú až také dôležité a ja to dnes už, našťastie, viem. Skôr mám na mysli vzťahy a pohodu doma, kde sa to, samozrejme, prenieslo. Ale zvládli sme to, poučili sa a dnes viem, že je dobré robiť všetko s veľkým predstihom, mať pokoj a hlavne sa nebrať až tak vážne.

 

A čo mentor? Pomáhal ti niekto skúsenejší?Všetkými maličkými krokmi som si od začiatku prešla sama. Jedna osoba mi však napadla. S jednou kamarátkou, ktorá rovnako ako ja tvorila všetko možné, sme sa navzájom podporovali. Povzbudila ma, aby som si aj ja pridala svoje výrobky na stránku Sashe a skúsila ich predávať. Tam sa pre mňa začalo podnikanie. Vtedy som však ešte nevedela, že je to podnikanie. (smiech)

 

Pracuješ teda sama, alebo máš svoj tím ľudí, ktorý ti pomáha?Už sme traja, takže, našťastie, na to nie som sama. Manžel mi vždy pomáhal s marketingom a ja som vždy makala najmä na výrobe produktov. Výroba sa každým rokom navyšovala, už som takmer nemala priestor sa v byte pohnúť (všade boli len diáre) a začalo mi to prerastať cez hlavu. 

 

Po tomto uvedomení som všetko presunula do ateliéru v Novej Cvernovke a našla ďalšieho človeka do partie. Už takmer všetky produkty pre mňa vyrába, balí a odosiela Táňa – študentka VŠVU. Toto považujem za svoj veľký úspech. Viem, že sa to tak nezdá, ale ja so svojím perfekcionizmom som si vôbec nevedela predstaviť, že postupy, techniku a štýl, ktoré som si roky budovala, by sa vedel niekto naučiť a že by som sa na neho dokázala spoľahnúť. 

Podľa čoho si nakoniec usúdila, že Táňa je tá správna osoba pre tvoj podnik?Síce som si to najprv nevedela vôbec predstaviť, ale časom to už bolo o tom, že som vedela, že nie je iná cesta, ak sa chcem posunúť ďalej. Čím viac podnik rastie – aj takýto miniatúrny, tým viac potrebuje niekoho, kto ho začne naozaj riadiť. A nedá sa aj vyrobiť 3 000 produktov za rok, aj ho plnohodnotne viesť a rozvíjať.

 

Najlepší príklad, ako niekoho niečo kvalitne naučiť a aby to šliapalo, je McDonald’s. Majú dokonale premyslený systém a všetky postupy jasne a do detailu urobené a spoznámkované tak, aby ich zvládol každý.

 

Preto som hľadala niekoho, kto túto časť prevezme, a to, samozrejme, ľahké nebolo. V prvom rade som nesmela očakávať, že to bude niekto robiť tak, ako by som to robila ja. To je vlastne aj dobre – iný pohľad na vec je vždy fajn. A mňa to naučilo naozaj veľa. Možno to raz príde, ale ja si zatiaľ neviem predstaviť, že by som zamestnala niekoho úplne cudzieho, niekoho, komu zatiaľ až tak neverím. No na druhej strane nie je ani dobré pracovať s niekým veľmi blízkym. 

 

Hľadala som niekoho, koho poznám aspoň trochu, je mi sympatický a koho mi odporučili ľudia, ktorým verím. Samozrejme, celý proces zaučenia trvá dlho: nielen kým sa človek zaučí, ale aj kým je s tým nadriadený spokojný. Ja som však od začiatku počítala aj s tým, že veci sa budú aj kaziť. A ony sa občas kazia, ale vďaka tomu bývam v ťažkých chvíľach nad vecou.

Najlepší príklad, ako niekoho niečo kvalitne naučiť a aby to šliapalo, je McDonald’s. Všimni si to niekedy, keď tam budeš. Majú dokonale premyslený systém a všetky postupy jasne a do detailu urobené a spoznámkované tak, aby ich zvládol každý. Samozrejme, nie všetko sa dá aplikovať, ale je to dobrý príklad, ktorým sa snažím (v organizačných veciach) inšpirovať aj ja.

 

S marketingom značky Karouch pomáha Karin jej manžel.
S marketingom značky Karouch pomáha Karin jej manžel. Zdroj: archív Karin Harmanovej

 

Môže podľa teba podnikať každý?Dnes môže podnikať naozaj každý. Máme širokú škálu možností a mnoho dostupných návodov a nástrojov, ako podnikanie realizovať. Takže áno, podnikať môže každý, no na druhej strane – podnikanie nie je pre každého. 

 

Sú ľudia, ktorí by naozaj nezniesli neistotu, ktorú podnikanie oproti zamestnaniu občas prináša. Niektorí majú zase radi bežnú rutinu v zamestnaní. A to je úplne v poriadku. Dokonca by som povedala, že to tak byť musí na to, aby existovala rovnováha a aby podnikatelia mali aj koho zamestnávať.

 

Slabé stránky sú pre každého človeka – nielen podnikateľa – strašiakom. Ako si ty bojovala proti tým svojim?Ja som vždy bola nadaná na veľa vecí – vyštudovala som spev, hrám na troch nástrojoch, v škole som sa dobre učila, bavil ma tanec, ale aj iné neumelecké smery. Dokážem si doma veľa vecí vyrobiť, opraviť či zašiť. Dlho som si myslela, že je to moja veľká výhoda. V niečom, samozrejme, je, to nemôžem poprieť. No vplyvom toho som nikdy úplne nevedela, čo chcem naozaj robiť. Preto keď som si aj niečo vybrala, nevedela som sa do toho pustiť naplno. 

 

Vždy je lepšie niečo vyskúšať, ako si potom lámať hlavu nad tým, čo by bolo keby, a mať pocit, že sme nevyužili príležitosť.

 

Stále s tým bojujem aj v podnikaní. Na chvíľu strácam drive, lebo mám pocit, že sa potrebujem venovať niečomu inému. Samozrejme, odráža sa to potom na úspechu. Snažím sa stále vzdelávať a informovať v smere, ktorý som si zvolila. Takisto sa snažím hľadať priestor, kde sa môžem naučiť o svojom podnikaní viac, lebo to je najlepšia cesta, ako ostať v takom tom „dobrom napätí“. 


Ako a kde sa učíš o podnikaní?Čítam knihy a články o podnikaní. Odporúčam najmä knihu Podnikateľský mýtus. Na veľa vecí mi zmenila pohľad. Okrem toho sa snažím navzájom posúvať aj s inými výrobcami a značkami v dizajnovom segmente. Občas sa porozprávame a vymeníme si skúsenosti. Tento rok som začala dokonca študovať po mnohých rokoch externe na vysokej škole. Učiť sa je fajn a nikdy nie je neskoro. Dúfam. 

Čo by si odkázala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú nápad, ale boja sa začať podnikať?Skúsiť to! A pokojne sa aj báť, aj keby nemali byť úspešní. Aj ja si niekedy trochu pripadám ako pokrytec, keď vidím, ako sa rúcam nad úplnou kravinou, ktorá mi nevyšla. Vždy je však lepšie niečo vyskúšať, ako si potom lámať hlavu nad tým, čo by bolo keby, a mať pocit, že sme nevyužili príležitosť. Vždy sa niečo bude kaziť, tak to jednoducho je. Okrem toho, žijeme v krajine, kde sa naozaj môžeme slobodne rozhodovať. Môžeme robiť, čo nás baví. A to ja vidím ako naozaj silný argument, prečo začať pracovať na niečom, po čom túžite!

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: OZ Zero2HeroNáhľadový obrázok: archív Karin Harmanovej
NAHOR
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy disrupter
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Zatvoriť