Spoločnosť Eset patrí ku globálne najsilnejším hráčom v segmente kyberbezpečnosti. S riaditeľom výskumu Romanom Kováčom sme sa rozprávali o tom, či je ohrozené aj Slovensko a aké výzvy čakajú kyberpriestor v blízkej budúcnosti.
Vojna na Ukrajine zvýraznila otázky týkajúce sa kyberbezpečnosti, či už ide o ochranu verejných inštitúcií, alebo samotných spotrebiteľov. Roman Kováč je riaditeľom výskumu slovenskej spoločnosti Eset, ktorá patrí ku globálne najúspešnejším v segmente kyberbezpečnosti.
Podľa jeho slov je naivné myslieť si, že Slovensku ako krajine kyberútoky nehrozia. „Západné krajiny sú pre Rusko momentálne nepriateľom. Bolo by naivné myslieť si, že sa nič nemôže stať, a myslím si, že to potvrdzujú aj vyjadrenia a kroky NATO a Európskej únie, a čoraz viac sa hovorí o potrebe zvýšenia kyberochrany,“ hovorí v rozhovore.
Kyberbezpečnosť je čoraz viac skloňovaným pojmom dnešných dní. Na ekonomickej stránke Refresheru Disrupter sa pravidelne rozprávame s odborníkmi o aktuálnom dianí v ekonomike, ale aj o svete technológií. Ak sa chceš dostať k prémiovým článkom, staň sa členom klubu Refresher+ a podpor tvorbu kvalitného obsahu.
Pár dní pred začiatkom Putinovej invázie na Ukrajinu ste uverejnili správu, že sa vám podarilo zachytiť škodlivý malvér. Môžete prezradiť, čo malo byť jeho úlohou?Už pred začiatkom konfliktu sme videli na Ukrajine zvýšenú aktivitu v rámci kybernetických útokov, ktorá trvala ešte pár týždňov. Okrem malvérov, akým je napríklad Hermeticwiper, sme videli aj ďalšie. Nemáme však dostatok technických dôkazov na to, aby sme vedeli povedať, či šlo len o jednu skupinu, ktorá používa rôzne nástroje, alebo je takých skupín viac. Išlo zväčša o útoky na infraštruktúru, vládne inštitúcie alebo rôzne iné organizácie.
Typicky je to tak, že v oblastiach, kde sú nejaké konflikty, sa zvyšuje aj aktivita v rámci kyberútokov. Najmä ak sa bavíme o útokoch, ktoré sú v súlade s istými štátnymi záujmami. Cieľom je špionáž, deštrukcia alebo dokonca až kyberterorizmus.
Okrem takýchto útokov sú aj typy hrozieb, pri ktorých majú útočníci finančný záujem. Takých je stále veľa, iba občas vidíme nejaké nárasty – zvyčajne vtedy, ak sa objaví medzera v zabezpečení nejakého softvéru a útočníci sa ju snažia nejako využiť. Počas pandémie mierne stúpol nárast útokov na firmy, ktoré sa po elektronickej stránke otvorili, aby sa mohli ich zamestnanci pripájať do firemných systémov pri práci z domu.
Monitorujete teda všetky útoky aj v celosvetovom meradle?
Áno. Pravidelne publikujeme report, kde sú podobné aktivity monitorované na globálnej úrovni, ale zároveň máme aj informácie o jednotlivých regiónoch alebo krajinách a rozlišujeme aj to, o aký útok ide. V niektorom regióne môžu mať kyberútoky stúpajúcu intenzitu, niekde sa môžu zameriavať napríklad na útoky na mobilné telefóny.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako spolupracuje spoločnosť Eset s ministerstvom obrany v rámci kyberbezpečnosti.
- Ako funguje jej spolupráca s technologickou spoločnosťou Google.
- Čo sa môže stať, ak sa kyberútočník nabúra do našich smart žiaroviek.
- Ako správne zabezpečiť svoju firmu pred možným kyberútokom.
- Či platiť výkupné, ak sa niekto dostane k našim citlivým dátam.
