Vláda má plán, ako zmenšiť dieru vo verejných financiách. Očakáva ekonomický rast Slovenska

Deficit verejných financií sa v tomto roku zvýši z predpokladaných 4,9 na 5,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dôvodom sú vyššie pandemické výdavky, dofinancovanie zdravotníctva a prenos výdavkov z minulého roka zo strany firiem, ktoré patria pod rezort dopravy.

Na druhej strane vláda ráta s vyššími daňovo-odvodovými príjmami o 0,8 % HDP. Vyplýva to z Programu stability Slovenskej republiky na roky 2022 až 2025, ktorý v stredu schválila vláda. V ďalších rokoch by mal deficit výraznejšie klesať.

Rast závisí od Ukrajiny

„Aj napriek pretrvávajúcej neistote spojenej s novými globálnymi výzvami sa na celom horizonte Programu stability očakáva rast slovenskej ekonomiky,“ píše ministerstvo financií v schválenom materiáli.

HDP by v tomto roku mal vzrásť o 2,1 % a v budúcom roku o 5,3 %. Oživenie ekonomiky má prísť vďaka čerpaniu fondov EÚ a ukončeniu konfliktu na Ukrajine.

„V ďalších rokoch bude ekonomický vývoj tlmiť očakávaná konsolidácia verejných financií. Rast klesne pod 2 % HDP a ekonomika sa prestane prehrievať,“ píše vo vyhlásení rezort, pričom v roku 2025 už bude podľa ministerstva ekonomika o takmer desatinu silnejšia než v predkrízovom roku 2019. Z tohto prírastku však môže prípadný nepriaznivejší priebeh vojnového konfliktu ukrojiť približne tretinu.

Menej výdavkov na pandémiu

Vláda chce už od roku 2023 výraznejšie znížiť celkový schodok hospodárenia, aj v nadväznosti na zavedenie výdavkových limitov. Tie si každoročne vyžiadajú dodatočné  opatrenia v objeme 0,5 % HDP.

Čítaj tiež

Vojenský veterán Balogh: Slováci by sa nedokázali brániť ako Ukrajinci. E. Kaliňák zabúda, že naši vojaci bojujú pod vlajkou NATO Vojenský veterán Balogh: Slováci by sa nedokázali brániť ako Ukrajinci. E. Kaliňák zabúda, že naši vojaci bojujú pod vlajkou NATO

Ráta sa s tým, že v ďalších rokoch už nebudú potrebné zásadné výdavky na riešenie pandémie. Predbežný návrh rozpočtu je v súčasnosti pripravený s vyššími schodkami, a to na úrovni 3,3 % HDP a 3,2 % HDP na roky 2023 a 2024.

Po náraste dlhu na 63,1 % HDP v minulom roku sa v ďalších rokoch podľa schváleného materiálu zadlženie vráti hlbšie pod hranicu 60 % HDP a po splnení cieľov na základe limitu verejných výdavkov klesne hrubý dlh do roku 2025 pod 55 % HDP.