V lete som urobila pre mňa dosť zásadné rozhodnutie – odišla som z pozície finančnej analytičky do televízie. Mnohí ma od toho odrádzali. Rozbehnutá kariéra, neistá práca v médiách, zapadnutie do sivého priemeru, nie si moderátorský typ a podobne. Keďže som však v médiách pracovala už predtým, predpokladala som, že ma už nič nemôže prekvapiť – ani pozitívne, ani negatívne.

Práca ma maximálne pohltila. A to možno aj nestranný pozorovateľ mojej ostatnej aktivity na sociálnych sieťach môže ľahko odpozorovať. Potvrdzuje to aj 9 z 10 mojich blízkych kamarátov, ktorí ma vidia už len na facebookových fotkách.

Predsa len ma jedna zásadná vec prekvapila. Dlhé roky riešim v rámci rôznych štatistík a prieskumov postavenie žien v spoločnosti. Schytávam za to neuveriteľný hejt. Ale viete čo? Nikdy nebol taký intenzívny ako teraz. Možno je to dobou, ktorú prežívame. Všetci sme už unavení z korony, lockdownov, obmedzení slobody, teraz z vojny na Ukrajine, z neistoty ako takej. Neviem, aké sú presné dôvody, avšak stupňuje sa to.

Nedávno som prezentovala tému ženy vs. muži (platy, zamestnanosť, nezamestnanosť, materstvo a podobne) v jednej zo spravodajských relácií a spustilo to veľkú vlnu kritiky. A to ešte predtým, ako som reálne sadla do kresla v štúdiu. Jedna vec je čítať komentáre a príspevky od ľudí na sociálnych sieťach, ktorí by vám to v reálnom živote nikdy nepovedali priamo do očí. A v zásade ani na sociálnych sieťach nedokážu veľmi sformulovať nejakú ucelenú myšlienku. Čo ma znepokojuje viac, je fakt, že sa to deje aj na úrovni rôznych pracovných debát a stretnutí. Teda tam, kde možno tak prirodzene čakáte, že sme sa ako spoločnosť aj v tejto oblasti už za tie roky niekam posunuli.

Stretla som sa napríklad s názorom, že relácia Investujeme, ktorú moderujem, by možno mohla mať moderátora muža, pretože od muža sa lepšie prijímajú ekonomické informácie. Zároveň som raz oblečená príliš žensky, potom príliš mužsky. Raz je to o mojom veku, na niečo som príliš mladá, na niečo už pristará. Prepáčte, že sa vrátim k otrepanej fráze: to ideme naozaj riešiť pohlavie, výzor či vek a nie odbornosť a dôveryhodnosť daného človeka?

Čítaj tiež

Vyše tretina Slovákov nakupuje potraviny cez internet. Ročne však minieme 2300 eur zbytočne (Stĺpček Lenky Buchlákovej)Vyše tretina Slovákov nakupuje potraviny cez internet. Ročne však minieme 2300 eur zbytočne (Stĺpček Lenky Buchlákovej)

Jeden môj nemenovaný príbuzný mi nedávno napísal, prečo riešim postavenie žien v spoločnosti, či chcem byť zaujímavá, lebo on nikde problém nevidí. Tak sa teda pozrime na fakty: Na Slovensku je tretina žien zamestnaných na polovičný pracovný úväzok, ale len necelých 8 percent mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent. Celkovo rozdiely medzi mužmi a ženami v príjmovej oblasti výrazne ovplyvňuje aj koronakríza.

Od začiatku pandémie sa príjem žien okresal v priemere o 7,5 percenta, v prípade mužov je to takmer o polovicu menej. Muži zarábajú mesačne v hrubom v priemere 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, teda 1 116 eur. Ak by sme pokračovali v nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, tzv. rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť o 108 rokov. Aktuálne enormné dosahy na svetovú ekonomiku však posunuli odhady smerom nahor, dosiahnutie rodovej rovnosti sa môže posunúť o 10 až 20 rokov. 

A ako bonus, mnohých chlapov stále drží humor zo začiatkov 90. rokov o tom, ako treba neposlušnú ženu zatvárať doma a priväzovať ku kuchynskej linke.

Tak ako sa treba prispôsobiť digitalizácii a robotizácii na trhu práce, tak by sme sa mali stotožniť s ambicióznymi ženami, ktoré menia spoločnosť.

Autorka je ekonomická novinárka, pôsobila aj ako analytička v Slovenskej sporiteľni, aktuálne moderuje reláciu o investovaní na TA3.