„Ženy, rovnako ako muži, by sa mali pokúšať o nemožné. Pokiaľ neuspejú, ich neúspech by mal byť výzvou pre ostatné.“ Amelia Earhartová
V lete som urobila pre mňa dosť zásadné rozhodnutie – odišla som z pozície finančnej analytičky do televízie. Mnohí ma od toho odrádzali. Rozbehnutá kariéra, neistá práca v médiách, zapadnutie do sivého priemeru, nie si moderátorský typ a podobne. Keďže som však v médiách pracovala už predtým, predpokladala som, že ma už nič nemôže prekvapiť – ani pozitívne, ani negatívne.
Práca ma maximálne pohltila. A to možno aj nestranný pozorovateľ mojej ostatnej aktivity na sociálnych sieťach môže ľahko odpozorovať. Potvrdzuje to aj 9 z 10 mojich blízkych kamarátov, ktorí ma vidia už len na facebookových fotkách.
Predsa len ma jedna zásadná vec prekvapila. Dlhé roky riešim v rámci rôznych štatistík a prieskumov postavenie žien v spoločnosti. Schytávam za to neuveriteľný hejt. Ale viete čo? Nikdy nebol taký intenzívny ako teraz. Možno je to dobou, ktorú prežívame. Všetci sme už unavení z korony, lockdownov, obmedzení slobody, teraz z vojny na Ukrajine, z neistoty ako takej. Neviem, aké sú presné dôvody, avšak stupňuje sa to.
Nedávno som prezentovala tému ženy vs. muži (platy, zamestnanosť, nezamestnanosť, materstvo a podobne) v jednej zo spravodajských relácií a spustilo to veľkú vlnu kritiky. A to ešte predtým, ako som reálne sadla do kresla v štúdiu. Jedna vec je čítať komentáre a príspevky od ľudí na sociálnych sieťach, ktorí by vám to v reálnom živote nikdy nepovedali priamo do očí. A v zásade ani na sociálnych sieťach nedokážu veľmi sformulovať nejakú ucelenú myšlienku. Čo ma znepokojuje viac, je fakt, že sa to deje aj na úrovni rôznych pracovných debát a stretnutí. Teda tam, kde možno tak prirodzene čakáte, že sme sa ako spoločnosť aj v tejto oblasti už za tie roky niekam posunuli.
Stretla som sa napríklad s názorom, že relácia Investujeme, ktorú moderujem, by možno mohla mať moderátora muža, pretože od muža sa lepšie prijímajú ekonomické informácie. Zároveň som raz oblečená príliš žensky, potom príliš mužsky. Raz je to o mojom veku, na niečo som príliš mladá, na niečo už pristará. Prepáčte, že sa vrátim k otrepanej fráze: to ideme naozaj riešiť pohlavie, výzor či vek a nie odbornosť a dôveryhodnosť daného človeka?
Jeden môj nemenovaný príbuzný mi nedávno napísal, prečo riešim postavenie žien v spoločnosti, či chcem byť zaujímavá, lebo on nikde problém nevidí. Tak sa teda pozrime na fakty: Na Slovensku je tretina žien zamestnaných na polovičný pracovný úväzok, ale len necelých 8 percent mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent. Celkovo rozdiely medzi mužmi a ženami v príjmovej oblasti výrazne ovplyvňuje aj koronakríza.
Od začiatku pandémie sa príjem žien okresal v priemere o 7,5 percenta, v prípade mužov je to takmer o polovicu menej. Muži zarábajú mesačne v hrubom v priemere 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, teda 1 116 eur. Ak by sme pokračovali v nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, tzv. rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť o 108 rokov. Aktuálne enormné dosahy na svetovú ekonomiku však posunuli odhady smerom nahor, dosiahnutie rodovej rovnosti sa môže posunúť o 10 až 20 rokov.
A ako bonus, mnohých chlapov stále drží humor zo začiatkov 90. rokov o tom, ako treba neposlušnú ženu zatvárať doma a priväzovať ku kuchynskej linke.
Tak ako sa treba prispôsobiť digitalizácii a robotizácii na trhu práce, tak by sme sa mali stotožniť s ambicióznymi ženami, ktoré menia spoločnosť.
Autorka je ekonomická novinárka, pôsobila aj ako analytička v Slovenskej sporiteľni, aktuálne moderuje reláciu o investovaní na TA3.
