Slovensko bojuje s vysokou infláciou a čaká nás ďalšie zdražovanie potravín, energií a v dôsledku vyšších úrokových sadzieb aj hypoték. S hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska sme sa rozprávali o výhľade na najbližšie roky.
Európa bojuje s vysokou infláciou, ktorá spôsobuje rekordné zvyšovanie cien energií a potravín, čo spôsobuje problémy ľuďom aj mnohým firmám. Konflikt na Ukrajine a pandémia priniesli do ekonomiky veľkú dávku neistoty a vlády jednotlivých krajín sa svojimi rozhodnutiami snažia zmierniť dosahy finančného zaťaženia obyvateľstva.
NBS vo svojich odhadovaných scenároch vývoja hospodárstva predpovedá, že nás čakajú ťažké roky, po nich by sa však inflácia a ekonomický rast mali vrátiť do normálu. „Čísla odhadovanej inflácie sa v nich pohybujú na budúci rok okolo 10 až 14 percent, čo sa týka ekonomického rastu, pohybujeme sa do 2 až 3 percent. Je to sklamaním v porovnaní s tým, čo sme čakali, a v najhoršom scenári, ak by došlo k zásadným výpadkom plynu, môžu sa čísla rastu pohybovať na nule alebo v jemne záporných číslach,“ hovorí hlavný analytik NBS Michal Horváth.
Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter rozoberáme do hĺbky ekonomické témy, ktoré ovplyvňujú našu spoločnosť. Ak sa chceš dostať k exkluzívnemu obsahu, staň sa členom klubu REFRESHER+ a podpor tvorbu kvalitných článkov a rozhovorov.
Čo všetko stojí za aktuálnym zvyšovaním úrokových sadzieb?
Problém je širšie v ekonomike. Máme veľmi rýchlo rastúce ceny, pričom existuje riziko, že ak nedôjde k zásahu menovej politiky, vysoká inflácia by s nami mohla zostať dlhšie. Práve preto menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) avizuje kroky, ktoré v praxi znamenajú, že sa zvyšujú úrokové sadzby. Očakávanie, že ECB bude konať, zvyšuje už teraz hodnotu úrokových sadzieb aj pre štát, aj pre klientov bánk.
V okolitých krajinách, ktoré nie sú súčasťou menovej únie, sa úrokové sadzby zdvihli zásadnejšie. Má na pomalšie tempo zvyšovania úrokových sadzieb u nás vplyv politika menovej únie?
Európska centrálna banka sa v tomto trošku odlišuje od ostatných centrálnych bánk, napríklad v porovnaní s americkou centrálnou bankou FED postupuje omnoho opatrnejšie. Okolité krajiny ako Maďarsko, Poľsko alebo Česko už takisto pristúpili k razantnejšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb.
Situácia v eurozóne je však trošku iná. Inflácia tu bola pred začiatkom pandémie príliš nízka. Ak sa pozrieme na aktuálnu situáciu, vysoké ceny ťahajú nahor najmä vysoké ceny energií a potravín. Rýchly rast cien sa neprejavuje v takom širokom meradle, ako je to napríklad v Amerike. Náznaky toho, že by mala inflácia pretrvávať v eurozóne nejaký dlhší čas, sú podstatne miernejšie ako v iných častiach sveta, a preto ECB volí postupnejší a miernejší prístup.
Kým v Spojených štátoch sa diskutuje o tom, že úrokové sadzby by mali narásť na 2,5 až 2,75 percenta, v Európe je to podstatne nižšie a pohybujú sa okolo jedného percenta.
Na trhoch sú očakávania, čo sa týka dvíhania úrokových sadzieb. Situácia vo svete sa rýchlo mení, ale aktuálne sa očakáva, že by sa mali úrokové sadzby zvyšovať trikrát počas aktuálneho roka. Očakávania trhu hovoria aj o tom, že inflácia by pri takom dvíhaní úrokových sadzieb mala v horizonte dvoch alebo troch rokov opäť klesnúť. Postupný a opatrný postup Európskej centrálnej banky by mal zabezpečiť posun k inflačnému cieľu na úrovni dvoch percent.
Ak sa bavíme o zvyšovaní úrokových sadzieb, najčastejšie sa skloňuje zdražovanie hypoték. Aktuálne ponúkajú banky desaťročné fixácie na úrovni dvoch percent. Je toto cieľ, kde by sa zvyšovanie mohlo zastabilizovať?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či nás čaká zásadné zdražovanie hypoték.
- Či zvýšenie úrokových sadzieb spomalí tempo rastu cien nehnuteľností.
- Aká výška inflácie sa predpokladá na nasledujúci rok.
- Ako dlho bude trvať obdobie s vysokou mierou inflácie.
