Ľudo Franta a Jakub Adásek dostali firmu z garáže za tri roky do profesionálnej dielne. V nej robia z masívneho dreva dizajnový nábytok pre domácnosti aj firmy. Obaja začali úplne inde. Jeden viedol IT firmu a druhý gastro prevádzku.

Práca s voňavým pokladom lesov bola najprv ich koníčkom. Prerástla však do vášne a spoločného podnikania. Ako ich sen naberal na rozmeroch, pridali sa k nim ďalší dvaja investori, bývalí klienti, z ktorých sa rýchlo stali „parťáci“, ktorí pomáhajú viesť firmu.  

V ateliéri Ajnfachu ukrytom na Kopčianskej ulici medzi výrobnými skladmi je počas našej návštevy na obed rušno. Vzduchom lietajú drobné piliny a náš príchod pre hluk strojov takmer nepočuť. Ľudo Franta nás vedie do kancelárie a usádza nás za stôl, ktorý je takisto z ich výroby. 

Rozprávame sa o dreve, zdražovaní, hľadaní zákazníkov aj vkuse Slovákov. „Náš nábytok vám vydrží aj tri generácie, a keď vám dôjde plyn, môžete ním kúriť bez toho, aby ste spôsobili ekologickú katastrofu,“ smeje sa. 

Na biznisovej podstránke Refresheru Disrupter sa rozprávame s inšpiratívnymi podnikateľmi, ktorí sa snažia vytvoriť na Slovensku niečo nové. Ak sa ti naša práca páči, môžeš ju podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+. Získaš mnoho benefitov a prístup k všetkým autorským článkom. 

Ako ste sa od IT dostali k práci s drevom? 

Na začiatku som bol UX dizajnér a potom som už IT firmu viedol. Potreboval som koníček a vždy sa mi zdalo krajšie tvoriť dizajn v offline priestore. Je to oveľa príjemnejšie a hmatateľnejšie. Bavila ma práca s drevom. 

Ako ste sa spoznali s Jakubom Adáskom? 

Dali sme sa dohromady pri jednej zákazke. Jakub má v dielni na starosti výrobu a dizajn. Má zmysel pre detaily a finálne vyhotovenie. Išlo to veľmi prirodzene a postupne. Začali sme dostávať väčšie zákazky a rozbehli sme sa. Postupne som zanevrel na IT. Toto ma viac baví a napĺňa, aj klienti si to viac vážia. 

Vy sa vo firme staráte o kontakt so zákazníkmi? 

Nazvime to tak. Mám na starosti aj vedenie a smerovanie firmy. Som prítomný na marketingových poradách, aby som bol v obraze, čo sa deje a ako naše produkty predávame. 

Kde ste si hľadali prvých zákazníkov? 

V našom biznise celkom funguje ústne odporúčanie. Na začiatku sme tvorili pre kamarátov. Tí o nás šírili dobré recenzie a už to išlo. Robili sme aj aktívne vyhľadávanie klientely. Odpovedali sme na statusy v odborných skupinách na Facebooku, zoznamovali sme sa s architektmi. 

Teraz si pomáhame kampaňami na sociálnych sieťach a na Googli. Máme už aj spolupráce s predajcami nábytku, ktorí majú náš tovar vo svojej ponuke. Dobre funguje osobný predaj cez developerov a architektov. Ďalej sú to klasicky rodiny a jednotlivci. Tí prichádzajú cez internet alebo na odporúčanie. 

Keď ste začínali, išli ste pre nedostatok skúseností pod cenu? 

Vždy platí, že pod určitú cenu nemôžete ísť. Ešte dôležitejšie je to dnes, keď vstupné náklady dražejú. Firma existuje kvôli tomu, aby vytvárala zisk, ale keďže sme boli na trhu noví, museli sme cenník prispôsobiť tomu, aby si nás zákazníci vybrali. 

Povedal by som, že ceny boli nastavené tak, ako sme si boli vedomí, kto sme. Postupne sme mohli ísť s cenou vyššie, ale masívny nábytok je vo všeobecnosti výrazne drahší ako drevotrieskový. Nie každý si ho môže dovoliť a nie každý k nemu má vzťah. Bol by som len rád, keby sa to zmenilo. Je to trváci nábytok, ktorý nemusíte meniť pri každom sťahovaní. 

Máte počas roka sezóny, keď predávate výrazne viac? 

Najlepšie sa nám darí na jeseň a na jar. Pred Vianocami chcú klasicky všetci všetko hneď, lebo už večer chcú večerať na novom stole. Po Vianociach prichádza útlm. Ľudia minú peniaze na darčeky a zvyšok na lyžovačku. Opäť sa to rozbehne vo februári a záujem trvá do leta. 

Minulý rok stúpli ceny dreva aj iných materiálov. Ako sa to odrazilo na vašich cenách? 

Zvyšovali sa najmä ceny komponentov, ktoré sú zo železa. Od skrutiek až po železné konzoly, ktoré sa používajú do stolov. Čo sa týka dreva, treba rozlíšiť ihličnaté drevo a listnaté. Väčšinu výrobkov vyrábame z duba, orecha, jaseňa, prípadne javora alebo topoľa. Tam išla cena hore, ale ani zďaleka nie tak veľmi ako pri ihličnatom dreve. 

U nás sa cena vstupných nákladov vo februári zvýšila asi o 15 %. Drevo sa musí sušiť a sušička funguje na elektrinu.Tá spolu s plynom výrazne zdražela. Čo sa týka cien, dlhodobo sme si ich držali. Teraz po Veľkej noci máme obdobie, keď preceňujeme. Nábytok bude drahší približne o 8 %. Treba myslieť na to, aby sme ich mali zhruba rovnako s konkurenciou. 

Musíme stále vysvetľovať, že aj v masívnom nábytku sú rozdiely. Sú výrobcovia, najmä z Poľska, ktorí masív len napodobňujú.

Prečo stúpla cena ihličnanov viac ako listnatých stromov? 

Je po nich väčší dopyt. Sú ľudia, ktorí si urobia krov alebo podhľady aj z masívneho listnatého dreva, ale to vyjde o 30 až 40 percent drahšie, ako keby použili ihličnany. Firmy, ktoré stavajú drevodomy alebo používajú drevo na stavbách, siahajú vždy po dreve z ihličnatých stromov. Bol ho nedostatok a muselo sa aj dovážať, na Slovensku je navyše teraz obmedzená ťažba. 

Odkiaľ beriete drevo? 

Časť je zo Slovenska, kde máme dokopy troch dodávateľov. V Grazi máme dodávateľa, od ktorého berieme špeciálne drevo, ktoré väčšinou u nás nenájdete. Skupuje drevo z celej V4, zo Slovinska a z Rakúska. 

Neboja sa zákazníci vysokých cien? Musíte im vysvetľovať, za čo si platia? 

Tí klienti, ktorí k nám prídu, chcú masívny nábytok. Všimol som si, že na Slovensku existuje nejaké povedomie, čo je drevotrieska a čo je masív. Treba povedať, že cena bude len vyššia, ale náš nábytok vám vydrží aj tri generácie, a keď vám dôjde plyn, môžete ním kúriť bez toho, aby ste spôsobili ekologickú katastrofu. Samozrejme, dúfam, že k takýmto scenárom nepríde, keďže takýchto kúskov by bolo naozaj škoda.

Skôr som si všimol, že stále musíme vysvetľovať, že aj v masívnom nábytku sú rozdiely. Sú výrobcovia, najmä z Poľska, ktorí masív len napodobňujú, napríklad odyhujú materiál, ktorý je pod tým. Môže to byť trebárs lacná smreková laťovka, na ktorú dajú dyhu. Vyzerá to ako masív, ale nie je. Aj tá cena je potom iná. 

My garantujeme vyhotovenie a kvalitu, ktorá je úplne niekde inde. Klientom vždy dovážame nábytok. Poskladáme ho, skontrolujeme, či sa nenájdu chyby. Tvoríme dizajnový nábytok.

Naša cieľová skupina sú ľudia, ktorí si už zariaďujú druhé bývanie alebo si kúpili rekreačnú nehnuteľnosť.

Aké sú výhody a nevýhody masívu? 

Masív veľa stojí. Trvá dlho, kým sa nábytok vyrobí. Treba porovnávať pomer výkon, kvalita a cena a určité druhy nábytku by som z masívu nerobil. Napríklad by som neodporúčal robiť z neho celú kuchynskú linku alebo rolldor. 

Keď niekto chce mať masívnu skriňu alebo policu, dá sa to urobiť. Dá sa to vymyslieť tak, aby masív aj pekne vyzeral, aj aby ho tá cena nezruinovala. V starých knižniciach nájdete masív a vyzerá to ako z Harryho Pottera, ale zabíja to vzdušnosť priestoru. 

Skôr sa oplatí voľnejší priestor, kde do stredu umiestnite jeden masívny solitér, ako napríklad jedálenský stôl. Ďalej vyzerajú dobre napríklad komody alebo príborníky. 

Keď sa masív poškodí, dá sa lokálne opraviť. Doska sa dá ošmirgľovať, opätovne nanesiete olej a nábytok vyzerá zas ako nový. Je to aj ekologickejší materiál. Aj na drevotriesku treba rúbať les, len sa do nej ešte pridávajú tony lepidla. Masív vám vydrží dlhšie, najmä ak sa oň dobre postaráte. 

Predsa len si väčšina ľudí zvolí nákup v klasickom nábytkovom dome, pretože je to pre nich dostupnejšie. Aký máte k takémuto rýchlemu nábytku postoj? Je to nutné zlo? 

Je správne, že sú na slovenskom trhu. Ľudia sa majú osamostatniť od rodičov, a keď si chcú zariadiť prvé bývanie, väčšinou na to nemajú veľké rozpočty. Pre nás nie sú konkurenciou. 

Naša cieľová skupina sú ľudia, ktorí si už zariaďujú druhé bývanie alebo si kúpili rekreačnú nehnuteľnosť. Sú prevažne zo solventnejšej triedy. Dávajú si záležať na tom, ako bude interiér vyzerať, často využívajú pomoc architekta. 

Nehovorím, že niektorí ľudia nemajú dizajnové cítenie, ale na Slovensku by som dal povinnú estetickú výchovu. Vysvetlil by som, čo je dizajn, čo je štýl, ako veci kombinovať, čo sú len prežitky z 90. rokov. 

Mohli by ste byť v tomto konkrétnejší? 

Treba si vytvoriť koncept priestoru. Premyslieť si, v akom štýle ho chceme zariadiť a pokojne si ho aj nejako nazvať. Slováci často nemajú ani kritické myslenie, ani estetické cítenie. Architekt vie pracovať s celým priestorom a dobre ho využiť. Vedia sa s ním pohrať tak, aby bolo v byte viac svetla, a teda priestor dostáva iný rozmer a nábytok ho doladí.

Tu chodia všetci ako kôpky nešťastia. Potom idete do Škandinávie a vidíte, že tam chodia všetci ľudia farebne poobliekaní. Ja hovorím, že čím farebnejší je človek aj v pochmúrnom počasí, tým sa cíti šťastnejšie. 

Vy máte na sebe čiernu… 

To je firemná farba (smiech). Je to skrátka o vyjadrení postoja k životu. Ja som zástanca minimalistického škandinávskeho dizajnu. Ľudí robí šťastnými aj to, v akom prostredí žijú. 

Takže nábytok vie urobiť človeka šťastným? 

Určite vie, ale musí mu na ňom záležať. Mnohým na tom začalo záležať, keď boli doma dva roky zavretí v lockdownoch a karanténach. 

Aké druhy nábytku najčastejšie vyrábate? 

Najobľúbenejším tovarom sú jedálenské a konferenčné stoly, TV stolíky a komody. 

Ako dlho trvá výroba nábytku? Povedzme, že chcem jedálenský stôl…

Je to relatívne, ale naše dodacie lehoty sú vždy osem týždňov odvtedy, čo dostaneme zálohu. Ale pokiaľ si klient vyberie cez e-shop niečo, čo je na sklade, alebo ide o štandardný model, ktorý vyrábame stále, sme schopní ho doručiť už o šesť týždňov. V prípade zložitejších návrhov na zákazku, kde to musíme aj konštrukčne vymyslieť, je to maximálne dvanásť týždňov. 

Sme stále rastúca firma, trend je dobrý. Jediný rozdiel cez pandémiu bol, že ľudia sa menej chodili osobne pozerať na nábytok.

Tvoríte aj pre firmy. Aký je to zhruba podiel z celkovej výroby? 

Je to približne desať percent. Robili sme veľa pre gastro, kde sú väčšinou potrebné stoly, barový pult, prípadne police. Pre covid však trochu poklesol záujem. Pokiaľ ide o firmy s kanceláriami, oslovujú nás také, ktoré si dajú na vybavení naozaj záležať. Chcú väčšinou zasadačkové stoly, doplnky, predeľovacie steny. 

Keď už hovoríme o covide-19, všimli ste si v tomto období nejaké zásadné zmeny v tržbách? 

Sme stále rastúca firma, trend je dobrý. Jediný rozdiel cez pandémiu bol, že ľudia sa menej chodili osobne pozerať na nábytok. Zaznamenali sme veľmi mierny nárast dopytu zo strany domácností. Dobre sa to rozbehlo a pokračujeme. 

Ako sa vám darí rozširovať za hranice Slovenska? 

Máme klientelu v Rakúsku aj medzi domácnosťami, aj medzi firmami. Zatiaľ najväčšia zákazka bol butik Nehera vo Viedni, kde interiér navrhol slovenský architekt Martin Skoček. Tam sme boli dodávateľom celého vybavenia.

Čítaj tiež

FOTO: Zo starého bytu v Bratislave sa stal štýlový priestor na prácu aj odpočinok. Dominujú svetlé odtiene a prirodzené svetloFOTO: Zo starého bytu v Bratislave sa stal štýlový priestor na prácu aj odpočinok. Dominujú svetlé odtiene a prirodzené svetlo

Práve v tomto kvartáli riešime obchodné zastúpenie v Rakúsku, webovú stránku už máme aj v nemčine. Ďalej rozmýšľame nad Prahou, kde majú ľudia veľmi radi dizajn a jedinečné kúsky.