Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v máji zrýchlilo na rekordných 8,1 %.
Rekordná inflácia v eurozóne vyžaduje, aby Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby v júli. Možno bude potrebné aj agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky, než ekonómovia doteraz predpokladali. Myslí si to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Ako ukázala nová správa Európskeho štatistického úradu, tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v máji zrýchlilo na rekordných 8,1 %. To je štvornásobok v porovnaní s dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa premenlivé ceny potravín a energií, výrazne stúpla na 4,4 % z 3,9 %.
O inflácii hovoríme vtedy, keď dražie veľká časť tovarov a služieb, nielen jednotlivé položky. To znamená, že za jedno euro si ľudia kúpia dnes menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času. Mieru inflácie v celej eurozóne vypočítava Eurostat pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, ktorý pokrýva v priemere približne 700 tovarov a služieb.
ECB pôvodne sľúbila, že bude sprísňovať menovú politiku len postupne, teda zvyšovaním sadzieb v krokoch po 25 bázických bodoch. Tento vývoj je však pre ňu výzvou.
„Tieto údaje z môjho pohľadu potvrdzujú nevyhnutnosť prvého zvýšenia sadzieb,“ povedal Kažimír v rozhovore pre agentúru Reuters. „Mojím základným scenárom je zvýšenie o 25 bázických bodov (v júli), ale som otvorený diskutovať aj o zvýšení o 50 bodov.“
Dodal, že v júli počíta s nárastom sadzieb o 25 bodov, pričom v septembri by sa mohli zvýšiť aj o 50 bodov. Kľúčová úroková sadzba v eurozóne sa od marca 2016 nachádza na rekordnom minime 0 %.
Národné banky (ako aj Národná banka Slovenska) si požičiavajú peniaze od Európskej centrálnej banky. Ale podobne, ako keď si chcete zobrať pôžičku v banke vy, nedostanú ich spravidla zadarmo. To, koľko za ne zaplatia, určuje úroková miera. Európska centrálna banka jej zvyšovaním alebo znižovaním dokáže ovplyvniť infláciu.
Depozitná sadzba je na úrovni −0,5 % – toľko musia banky platiť za svoje vklady v ECB. Je záporná od roku 2014. Viacerí predstavitelia ECB vrátane šéfky Christine Lagardovej vyhlásili, že by sa to do konca septembra malo zmeniť.
Na to, aby ECB utlmila rast cien, bude musieť zvýšiť úrokové sadzby na neutrálnu úroveň, to znamená na úroveň, na ktorej nebudú stimulovať ekonomiku ani brzdiť jej rast. Podľa Kažimíra je to niekde medzi 1 % a 2 %, no prikláňa sa k 2 %.
„Pred nami je zvyšovanie približne o 200 bázických bodov. Mohli by sme to dosiahnuť v budúcom roku,“ povedal Kažimír. Na otázku, či to bude podľa neho stačiť, dodal: „Aktuálne sa mi zdá, že nie.“
