V povojnovom Maďarsku sa hovorilo, že každý Maďar je miliardárom, akurát si za svoje peniaze nemôže nič kúpiť. Na uliciach ležali bezcenné bankovky, ktorých hodnota sa pohybovala v miliónoch a platidlom sa stali slepačie vajcia alebo maslo, za ktoré si človek vedel kúpiť najlepšie miesto v opere.

Podľa ekonóma Viliama Páleníka za vznikom najvyšších inflácií v histórii stáli krízové udalosti – vojny alebo prevraty kombinované s nešťastnými politickými rozhodnutiami. Môže sa aktuálne stúpajúca inflácia vymknúť spod kontroly a z mierneho nárastu sa stane hyperinflácia?

Je inflácia z pohľadu ekonóma výnimočným javom alebo je prirodzenou súčasťou trhovej ekonomiky? 

Inflácia je rast cien a zníženie kúpnej sily peňazí. Inak povedané, čím je inflácia vyššia, za tie isté peniaze si kúpime stále menej a menej produktov. Inflácia má vždy nejaké dôvody, ako napríklad rast ceny ropy, s ktorou sa spája rast ceny benzínu a nafty a následne aj cena dopravy. Rovnako je to aj s cenami energií či potravín, čo je v podstate dôvod dnešnej inflácie. 

Hyperinflácia sa vyznačuje tým, že ľudia nosia toľko bankoviek, že si s nimi môžu tapetovať steny, ale nemôžu si za ne dokopy nič kúpiť.

V ekonomickej teórii sa inflácia delí na tri skupiny. Mierna inflácia do deväť alebo desať percent, cválajúca inflácia od desať do tisíc percent a hyperinflácia nad hranicou tisíc percent. Už slovo mierna inflácia značí, že dnešná inflácia je považovaná za normálnu súčasť trhovej ekonomiky. Napríklad počas obdobia socializmu inflácia neexistovala, keďže sme nemali trhovú ekonomiku, a preto sa mohli ceny tlačiť rovno na obaly tovaru. 

Predchádzali v histórii rekordným výškam inflácie vždy krízy alebo vojny?

Inflácia vznikla ešte v dávnych časoch Rímskej ríše, keď boli hlavným platidlom mince. Ich hodnota sa odvíja od toho, aký vladár bol na nich vyrazený a z čoho boli vyrobené. Ak sa v nich znížil obsah vzácnych kovov, podarilo sa ich vytlačiť viac, ale znižovala sa ich kúpna sila. Takáto situácia sa diala najmä vtedy, keď panovníci chceli financovať vojnu.

Čítaj tiež

Strávil som desivú noc na oravskej šibenici, kde popravovali najhorších zločincov: horšie pocity som zažil len v OsvienčimeStrávil som desivú noc na oravskej šibenici, kde popravovali najhorších zločincov: horšie pocity som zažil len v Osvienčime

Ak chce niekto vyhrať vojnu, urobí všetko preto, aby ju vyhral. Aj keď ide o znehodnotenie vlastnej meny a následne vysokú infláciu. Ide teda o dvetisíc rokov známy, teoreticky opísaný a prakticky odskúšaný jav. Mení sa len situácia a zdroje.