Bratiska sa vďaka svojim tričkám a mikinám s názvami mestských štvrtí stala v Bratislave kultovou značkou a svojich fanúšikov si pomaly získava aj mimo nej. Podľa slov zakladateľov Pavla Bartoša a Viktora Blahu chce v ľuďoch podporovať zdravý lokálpatriotizmus. 

Značka, ktorá na začiatku svojho fungovania vznikla ako spontánny nápad, plánuje expanziu do ďalších krajín a svoje portfólio neustále rozširuje o nové produkty, ktorých počet aktuálne prekračuje hranicu 100 dizajnov. 

Krátko po začatí Putinovej agresie na Ukrajine vytvorili kolekciu Mier pre Ukrajinu, ktorú mali na sebe aj členovia tímu prezidentky Zuzany Čaputovej počas návštevy krajiny. O pár dní neskôr si ich tričko na tlačovku obliekla aj samotná prezidentka. 

Ako sa začal príbeh Bratisky? Pavol Bartoš: Nápad na založenie Bratisky vznikol podvečer pred kostolom kapucínov. Pôvodne sme chceli začať vyrábať šiltovky a zároveň sme chceli vytvoriť produkt prepojený s Bratislavou, ktorú máme radi. Dovtedy boli podobné produkty spojené skôr s estetikou športových klubov ako Slovan Bratislava, prípadne turistických suvenírov. Nemáme nič proti klubom ani turistom, ale hľadali sme vtedy niečo iné.

Z pôvodného plánu vyrábať šiltovky sme nakoniec upustili a vytvorili sme prvú kolekciu mikín s motívmi Bratislavy a názvom Bratiska, pre ktorý sme sa rozhodli na poslednú chvíľu. Pár dní predtým, ako sme mali ísť prvýkrát s produktmi na Dobrý trh na Panenskej, sme si povedali, či nevytvoríme aj pár produktov s názvom mestských častí Bratislavy.

Viktor Blaha: Ten spomínaný Dobrý trh bol v apríli roku 2014. Vtedy všetko žilo na Facebooku a práve pred uskutočnením trhu sme uverejňovali promo na naše produkty. Mikiny s názvom mestských častí sa postupne stali tým, prečo nás ľudia začali na trhoch vyhľadávať.

Pavol Bartoš: Z niečoho, čo sme vytvorili úplne okrajovo, sa nakoniec stal náš najúspešnejší produkt.

Ako sa vám podarilo postupne vyrásť na značku, akou ste dnes? V. B.: Prvých pár rokov sme fungovali tak, že sme mali na sklade vždy len pár kusov produktov s názvami zopár mestských častí. Raz za štvrť roka sme prišli s pár kusmi mikín a tričiek s názvom ďalšej štvrti. O pár mesiacov sme vyrobili ďalšiu. Mali sme e-shop, ale viac sme predávali priamo na trhoch, marketoch alebo festivaloch. 

Z niečoho, čo sme vytvorili úplne okrajovo, sa nakoniec stal náš najúspešnejší produkt.

P. B.: V tom čase sme boli mladí, riešili sme to, čo bude o tri dni, a nie nejaké dlhodobé plány alebo víziu značky. Všetko vznikalo postupne a veľmi organicky. Nejako to fungovalo, ale tým, že sme sa tomu nevenovali prioritne, nevideli sme v tom potenciál.

V. B.: Čo sa týkalo peňazí, vždy sme kolísali okolo nuly alebo tesne pod ňou. Fungovali sme tak, že sa spoločne naškrabal určitý kapitál na zaplatenie faktúr od dodávateľov, nakúpili sme materiál, vyrobili novú kolekciu a išli s ňou na niektorý mestský trh alebo dizajn market. Mali sme sklad v Slávici a platili sme si študenta brigádnika, ktorý dvakrát týždenne zabalil objednávky a zaniesol ich na poštu alebo mal na starosti osobný odber. Všetkých nás živili naše zamestnania a Bratisku sme mali skôr len pre radosť a sebarealizáciu.

Nastal v živote Bratisky nejaký zlom, keď sa to zmenilo?

V. B.: Presne si ho pamätám. Zlom nastal, keď som odišiel zo svojej práce. Po jednom trhu v Bratislave sme si sadli s Palim a povedal som mu, že som nad tým celým uvažoval, a keďže o značku je záujem päť rokov, tak chcem ísť do toho naplno. Opýtal som sa ho, či do toho ide naplno so mnou alebo sa naše cesty rozdelia.