hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Rozhovory

Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil: Dynamika, akou sa Slováci zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca

Zhoršenie podnikateľského prostredia pre našich klientov automaticky sťažuje podnikanie aj nám. Cítime sa súčasťou celého reťazca, konštatuje generálny riaditeľ banky.

Veronika Szűcs Rajničová
19. 8. 2022 16:30 Čas čítania: 8:11
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil: Dynamika, akou sa Slováci zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca
Zdroj: Refresher/Ľubo Baran
Rozhovory
1
Veronika Szűcs Rajničová
19. 8. 2022 16:30
Čas čítania: 8:11

Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil: Dynamika, akou sa Slováci zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca

Zhoršenie podnikateľského prostredia pre našich klientov automaticky sťažuje podnikanie aj nám. Cítime sa súčasťou celého reťazca, konštatuje generálny riaditeľ banky.

Veronika Szűcs Rajničová
19. august 2022, 16:30
Čas čítania: 8:11
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil: Dynamika, akou sa Slováci zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca
Zdroj: Refresher/Ľubo Baran
Sleduj Disrupter, nech ti nič neujde z podnikateľského sveta:
disruptersk na Instagrame
Disrupter SK na LinkedIn

„Najmä v médiách sa téma bankovníctva veľmi zužuje na hypotéky. Ale udržanie si klienta je omnoho širší problém. Je to desaťboj. V prípade hypoték sa bavíme iba o jednej disciplíne. Len 20 % ekonomicky aktívnych Slovákov má nejaký úver,“ hovorí Peter Krutil, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. 

 

Hovoríme s ním o ťažkých časoch, ktoré Slovensko čakajú, o investovaní a aj o tom, koľko hodín denne pracuje. Pozval nás aj do svojej pracovne, kde sa o ňom dozvedáme, že pod košeľou mu bije srdce športovca a milovníka umenia. 

 

Na ekonomickej podstránke Refresheru Disrupter ti otvárame dvere do zaujímavých slovenských firiem. Ak sa ti naša práca páči, môžeš ju podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+. Získaš aj prístup ku všetkým exkluzívnym článkom.

Čo vás teraz najviac zamestnáva? 

O 6 až 8 týždňov sa pre nás z hľadiska väčších rozhodnutí končí rok a už začíname vymýšľať, čo budeme robiť ten ďalší. V septembri najskôr zrekapitulujeme tento rok a následne dokončíme rozpočet na ďalší. Dovtedy si ešte chcem užiť leto. 


Aký bol teda tento rok z vášho pohľadu? 

Musím povedať, že to bol zvláštny rok. Všetko išlo inak, ako sme si mysleli. Prešiel rýchlo a udiali sa veľké zmeny. Svojím spôsobom máme všetci problém dostať sa do obdobia pred covidom. Nebude to rok, po ktorom si povieme, že všetko vyšlo tak, ako malo. 

 

Budeme sa snažiť pracovať s našimi klientmi tak, aby svoju situáciu neriešili ďalším zadlžovaním sa, hovorí Peter Krutil.
Budeme sa snažiť pracovať s našimi klientmi tak, aby svoju situáciu neriešili ďalším zadlžovaním sa, hovorí Peter Krutil. Zdroj: Refresher/Ľubo Baran


Európska centrálna banka v auguste po jedenástich rokoch prvýkrát zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu a očakáva sa, že tento rok ešte porastie. Ako konkrétne ste sa na to pripravovali v Slovenskej sporiteľni? Čakali sme to. Očakávali sme radikálnejšie zvýšenie, o akom hovorili predikcie. Cenotvorbu sme upravili na základe našich predpokladov. Sme pripravení aj na to, že minimálne jedno zvýšenie ešte na jeseň určite príde. V súčasnosti je depozitná sadzba iba na nule. Osobne si myslím, že kľúčová sadzba sa môže tento rok pohybovať okolo 1 % a vyššie, v najbližších 2-3 rokoch skôr okolo 2 %. 


Oproti okolitým štátom je to stále výrazne menej…

To je daň za to, že sme súčasťou eurozóny. V tomto zoskupení je veľa krajín a ceny sa, obrazne povedané, priemerujú. Keď sa pozrieme na infláciu a výnosy štátnych dlhopisov, na Slovensku by sadzby mali byť vyššie.


Ale asi nie na desiatich percentách, ako to má Maďarsko…Eurozóna je jeden extrém, Maďarsko druhý. 


Očakávate, že bude v Európskej únii skôr recesia alebo stagnácia? 

Keď sa zásadne nič nezmení v monetárnej a fiškálnej oblasti, hrozí nám pokles. Keď sa pozriem na to, ako sa vyvíja Nemecko, jedna z najväčších ekonomík EÚ, obávam sa, že smerujeme do ľahkej recesie. Tá nám však pomôže trochu zmierniť infláciu. 


Čo znamená recesia pre bankovníctvo?

Zhoršenie podnikateľského prostredia pre našich klientov, čo automaticky sťažuje podnikanie aj nám. Cítime sa súčasťou celého reťazca. Znamená zvýšenú opatrnosť a na druhej strane väčší dôraz na starostlivosť a podporu klientov.

O nás bankároch sa hovorí, že ponúkame dáždnik, keď je slnečno. My by sme radi toto tvrdenie vyvrátili a pomáhali klientom aj v čase, keď pomoc potrebujú, čo recesia určite je. 


Firmy už dlhšie bojujú s dražejúcimi vstupmi. Ako im viete pomôcť? 

Okrem inflácie ich ovplyvňuje aj predĺženie odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Najväčšia pomoc je, že im neprinášame ďalšie problémy do už aj tak ťažkej situácie.

 

Napriek tomu, že sa objem biznisu korporátnych klientov nezvyšuje, objem prostriedkov poskytnutých na podnikanie rastie z dôvodu vyšších vstupných nákladov. Napríklad im zvyšujeme prevádzkové financovanie. 


Zároveň sa s nimi snažíme prejsť financovanie prevádzky a nastavovať ho na nové podmienky. Keď sa mení biznismodel, mení sa aj potreba finančných prostriedkov. 

 

Zhoršenie podnikateľského prostredia pre našich klientov automaticky sťažuje podnikanie aj bankám.
Zhoršenie podnikateľského prostredia pre našich klientov automaticky sťažuje podnikanie aj bankám. Zdroj: Refresher/Ľubo Baran


Na ktorých úveroch sa úroky tento rok zvýšia najdrastickejšie? 

Ťažko povedať, všetko závisí od dopytu a ponuky. Predpokladám, že to bude skôr pri tých, kde bude najväčší dopyt a najmenšia ponuka, teda najmenšia vôľa financovania zo strany bánk a najväčší záujem ľudí. 

 

Osobne si myslím, že to budú skôr pôžičky s dlhodobejším horizontom splácania. Vidíme, že firmy už obmedzujú dlhodobé úvery, ktoré sú zväčša investičné. Najviac asi budú rásť ceny na hypotékach s dlhšou fixáciou. 

Komerčné banky musia dvíhať úroky na hypotékach a už s tým začali. Ako si viete v takýchto turbulentných časoch udržať zákazníka a pritiahnuť nových? 

Najmä v médiách sa téma bankovníctva veľmi zužuje na hypotéky. Ale udržanie si klienta je omnoho širší problém. Je to desaťboj. V prípade hypoték sa bavíme iba o jednej disciplíne. Len 20 % ekonomicky aktívnych Slovákov má nejaký úver. Zadlžených ľudí vo veku 25 – 50 rokov je približne 30 %. 

 

Vždy sme sa, samozrejme, snažili riešiť aj túto skupinu klientov. Ale omnoho väčšia skupina potrebuje mať kvalitné služby na bežnom účte a spoľahlivé digitálne bankovníctvo, riešiť úspory, penzijné pripoistenie. Snažíme sa klientov v súvislosti s hypotékou nestratiť, lebo to je to najväčšie riziko. Nie sme však banka, ktorá by sa snažila akvirovať nových klientov cez hypotéky. Nebránime sa tomu, ale nie je to náš cieľ. 

 

Dlhodobo počúvame, že Slováci sú príliš zadlžení. No 20 % neznie až tak zle… Ako to teda je?

Slováci stále nie sú extrémne zadlžení, ale dynamika, akou sa zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca. Keď sa trend nezmení, môže sa stať, že sa dostaneme na úroveň, keď sa Slovensko bude dať charakterizovať ako extrémne zadlžená krajina. 

Hlavný problém je, že zadlženosť obyvateľov sa zvyšuje a približuje sa k európskemu priemeru, ale bohatstvo (teda úspory a investície ľudí) ako také je nižšie. Aj schopnosť absorbovať krátkodobé negatívne vplyvy je tak nižšia. 

 

Inflácia má aj pozitívny účinok na veriteľa. Keď si požičali pred pár rokmi, hodnota ich kolaterálu stúpa, ale výška úveru sa nemení.

 

Pravdepodobne nás čakajú ťažké časy. Očakávate viac zlyhaných úverov?

Keď sa naplnia predikcie a príde recesia, logickým vyústením bude, že počet zlyhaných úverov bude stúpať. Ale nebude to úplne katastrofické. Treba povedať, že dnes hovoríme o veľmi nízkych číslach. U nás v banke je to celkovo na úveroch menej ako 2 %, v prípade hypoték sa to dokonca blíži k 1 %.

 

Súčasná situácia zvyšuje úroky na úveroch, ale zároveň sa znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva. Bude sa ešte viac ľudí zadlžovať? 

Nemyslím si, je tu aj určitá regulácia. Ani slovenská nátura nie je taká, že by riešila svoje problémy peniazmi cez úvery. Vidíme skôr tendenciu uskromniť sa. Napríklad aj v tom, koľko ľudí ide tento rok na dovolenku, a takisto v štruktúre spotreby.

 

Budeme sa snažiť pracovať s našimi klientmi tak, aby svoju situáciu neriešili ďalším zadlžovaním sa. Pre niektorých to nemusí mať šťastný koniec. Preto sme sa rozhodli zaradiť medzi priority starostlivosť o finančné zdravie našich klientov.

Na druhej strane inflácia má aj pozitívny účinok na veriteľa. Keď si požičali pred pár rokmi, hodnota ich kolaterálu stúpa, ale výška úveru sa nemení. Ak ich mzda reaguje na infláciu, ich úverové zaťaženie sa de facto znižuje. 

 

Peter Krutil je v Slovenskej sporiteľni už vyše dvoch dekád.
Peter Krutil je v Slovenskej sporiteľni už vyše dvoch dekád. Zdroj: Refresher/Ľubo Baran

 

Ovplyvnila inflácia hospodárenie Slovenskej sporiteľne? 

Určite áno. ECB bola jedna z posledných centrálnych bánk, ktoré zvyšovali sadzby. To umožňuje komerčným bankám a aj Slovenskej sporiteľni zvyšovať výnosy. Ale inflácia má už teraz dosah na naše náklady, ceny za energiu a mzdy našich zamestnancov rastú. Výnosy nám začnú rásť až s oneskorením. 

 

Hľadáte teraz intenzívnejšie miesta, kde sa dá ušetriť? 

Tie miesta hľadáme každý rok, snažíme sa to mať v DNA firmy. V poslednom období sme boli v tejto oblasti veľmi aktívni a oplatilo sa to. Teraz sa nám to vracia. Umožňuje nám to pomerne rýchlo akceptovať nové náklady. Nemusíme napríklad otáľať so zvýšením miezd našich zamestnancov, v čom máme veľkú konkurenčnú výhodu. 

 

Aké nové investície plánujete? 

Masívne meníme pobočkovú sieť. Robíme takzvané poradenské pobočky, ktoré sú, ako už z názvu vyplýva, sústredené viac na poradenstvo ako na servis. Majú veľkorysejšie priestory a viac zasadačkových miestností.

 

Snažíme sa proces urýchliť, lebo je nám jasné, že v čase môžu stavebné náklady ešte rásť. Súčasne, samozrejme, veľa investujeme aj do inovácií a digitalizácií služieb. Zároveň sa snažíme aktívne riadiť našu závislosť na energetických vstupoch.

 

Pre ľudí sú atraktívne nástroje na environmentálne ladené zodpovedné investovanie. Neznamená to, že tam dosahujú najvyššie výnosy. 

 

Ako?

Bavíme sa so Západoslovenskou energetikou o tom, či by sme si energiu dokázali aspoň čiastočne vyrábať sami. Napríklad či si môžeme na strechu centrály dať solárne panely. Toto sme ešte pred dvoma rokmi veľmi neriešili. 

 

To najhodnotnejšie, čo v banke máme, sú naši zamestnanci. Ešte nikdy sme sa tak intenzívne nerozprávali o tom, ako sa o nich starať nielen v oblasti miezd, ale celej škály toho, čo potrebujú. Ťažko tam nájdete položku, ktorá by nerástla. 

 

Čo si pod tým máme predstaviť? 

Snažíme sa, aby sa u nás ľudia dokázali realizovať, napríklad aj cez prácu na diaľku alebo cez našu nadáciu. Veľa ľudí tak nie je len úspešných v práci, ale sú aj prospešní pre svoje okolie. Chceme byť atraktívny zamestnávateľ pre ženy, ktoré chcú mať rodinu, a preto im ponúkame rôzne druhy úväzkov. Pozeráme sa aj na to, že nie všetci chcú pracovať 12 – 14 hodín denne. 

 

Koľko hodín pracujete vy? 

Teraz by som mal povedať, že 12 – 14. (smiech) Snažím sa, aby to bolo menej, niekedy je to viac. Stále nemôžem povedať, že môj work-life balans je vyvážený. Najviac trpí rodina. Ale myslím si, že sa mi do pracovného týždňa darí vtesnať aj osobné aktivity tak, aby ma to stále bavilo a aby som mal dosť energie.

 

Ako váš work-life balans zmenila pandémia? 

Musím povedať, že covid-19 mi v tomto veľmi pomohol. Mohol som byť viac doma s rodinou a užíval som si to. Po covide tlmím spoločenské aktivity a snažím sa byť s ľuďmi, ktorí aj mne niečo prinášajú, nielen ja im.

 

V neposlednom rade som oveľa opatrnejší, čo sa týka prístupu k svojmu zdraviu. Aj vo firme sme mali príbehy, keď ho kolegovia zanedbali a covid im to zrátal. Tak ako banka robí desaťboj, tak aj my bežíme maratón. Nie je to šprint. Musíme si rozložiť sily. 

 

Ponúkame digitálne služby pre čo najširšie spektrum obyvateľstva. Nerobíme digitálne vychytávky, ale dokážeme hodnotu pre klientov škálovať. 

 

O aké investovanie majú klienti teraz najväčší záujem? 

Snažíme sa ľudí cez poradenstvo viesť k pravidelnému investovaniu v menších dávkach. Pravidelne si u nás sporí 250-tisíc klientov. Má to viacero výhod. Kapitálový trh má oveľa väčšiu volatilitu a pravidelným investovaním si riziko rozkladajú do dlhšieho časového úseku. 

 

Pre ľudí sú atraktívne nástroje na environmentálne ladené zodpovedné investovanie. Neznamená to, že tam dosahujú najvyššie výnosy, ale z dlhodobého hľadiska to má priaznivý efekt pre klienta aj pre spoločnosť. 

 

Až 85 % klientov investuje do akcií. Zvyšok volí konzervatívnejšie nástroje, ako sú dlhopisy a bankové vklady. Treba spomenúť realitné fondy, ktoré sú samostatnou kategóriou. Ja to považujem za jeden z nástrojov, do ktorých sa má investovať, ale nie všetko. Dôležité je napríklad odkladať aj pre deti na štúdium, lebo to bude už len drahšie, a myslieť aj na penzijné pripoistenie. 

 

Ktorý z investičných nástrojov dokáže poraziť infláciu? 

Povedzme si to otvorene, z krátkodobého hľadiska teraz ťažko niečo porazí infláciu. Ale z dlhodobého hľadiska ju kapitálový trh a možno aj nehnuteľnosti prekonajú.

 

Keď si napríklad rozložím investičný horizont na 5 rokov, tento rok bude inflácia niečo nad 10 %, budúci už bude pravdepodobne jednociferná, povedzme okolo 8 %, a ten ďalší 3 – 5 %. To už nie je číslo, ktoré by bolo nedosiahnuteľným cieľom v prípade investovania do akcií. 

 

Podľa Petra Krutila Slováci stále nie sú extrémne zadlžení, ale dynamika, akou sa zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca.
Podľa Petra Krutila Slováci stále nie sú extrémne zadlžení, ale dynamika, akou sa zadlžujú v posledných rokoch, je alarmujúca. Zdroj: Refresher/Ľubo Baran

 

Slovákom čoraz viac záleží na spoľahlivom internetbankingu. Ako by ste ohodnotili ten váš?

Klienti ho berú veľmi pozitívne a ja im verím. Hodnotenie na úrovni 4,7 od vyše 130-tisíc ľudí, ktorí používajú našu aplikáciu, nie je irelevantné. Podľa mňa Slovenská sporiteľňa urobila za 4 roky ohromný kus práce. Ponúkame digitálne služby pre čo najširšie spektrum obyvateľstva. Nerobíme digitálne vychytávky, ale dokážeme hodnotu pre klientov škálovať. Samozrejme, stále sa chceme zlepšovať. 

 

Kde vidíte priestor na zlepšenie? 

Keď sa rozprávame o aplikáciách a digitálnom bankovníctve, snívam o tom, že keď klient príde na pobočku, zamestnanci už budú vedieť, čo robil posledných niekoľko týždňov v internetbankingu, a budú na základe toho vedieť, o čom sa s ním majú rozprávať. 

 

To teraz nevidia? 

Vidia, ale nie do takej miery, ako by sme chceli. Napríklad keď začnete žiadať o úver cez aplikáciu a zaseknete sa, nebudete to musieť vysvetľovať na pobočke, ale prídete a rovno začnete riešiť problém. Alebo keď budete niečo riešiť cez call centrum, pridelený zamestnanec na pobočke vám do 24 hodín zavolá a vec s vami dorieši. 

 

Na call centre sa nám teraz stáva, že sa nie vždy dovoláte, čo by sme tiež chceli zmeniť. Snívam o tom, že digitálna asistentka Vesna fungujúca na princípe umelej inteligencie nebude zachytávať na 60 % četov s klientmi, ale 80 %. S call centrom tak budú viac komunikovať ľudia, ktorí majú zložitejšie problémy.

 

Odomknutie tohto redakčného článku financuje Slovenská sporiteľňa.

 

Upozorniť na chybu - ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Náhľadový obrázok: Refresher/Ľubo Baran
NAHOR
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy Rozhovory
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac