Návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý plánuje zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu odvodov v roku 2023 do zdravotnej poisťovne v sume 98 eur, vyvolal vlnu kritiky. Podľa zdravotného analytika Martina Smatanu má podobné opatrenie množstvo iných krajín, problematickým však vidí fakt, že pri aktuálne vysokej miere inflácie môže ohroziť sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. 

„Zmena sa dotkne mnohých ľudí a v kombinácii s rastúcimi cenami energií a potravín to môže byť pre nich až likvidačné,“ hovorí v rozhovore. Okrem iného vysvetľuje aj slabiny nášho zdravotného systému a porovnáva ho na príkladoch s tými, ktoré sú vo svetovom meradle považované za jedny z najlepších.

Na biznisovej podstránke Refresheru Disrupter pravidelne a do hĺbky rozoberáme témy, ktoré sa týkajú aktuálneho diania v našej krajine. Staň sa členom klubu Refresher+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.

Ministerstvo zdravotníctva predstavilo návrh na zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu v sume 98 eur. Čo to presne znamená v praxi? 

Minimálny vymeriavací základ nie je novinkou. Máme ho už dnes definovaný pre samostatne zárobkovo činné osoby aj dobrovoľne nezamestnaných a do roku 2017 sme mali určenú aj výšku maximálneho vymeriavacieho základu. Ministerstvo zdravotníctva chce aktuálnym návrhom urobiť odvody do zdravotnej poisťovne férovejšie tým, že zavedie minimálny základ pre všetkých bez ohľadu na formu či typ zamestnania. 

 
Ak som dnes zamestnaný, nemám určený minimálny vymeriavací základ. Pri zamestnaní na čiastkový úväzok, kde zarobím napríklad 200 eur za mesiac, odvediem do zdravotnej poisťovne odvod vo výške 4 %. Za 8 eur mesačne mám teda nárok na kompletnú zdravotnú starostlivosť, drahé zákroky alebo lieky rovnako, ako keby som odviedol 1 000 eur. 

Ak je niekto dobrovoľne nezamestnaný alebo ak je napríklad živnostník, má určený minimálny vymeriavací základ, z čoho plynú odvody aktuálne na úrovni 79,31 eura mesačne. Máme skupinu obyvateľov, ktorí majú rôzne symbolické čiastočné úväzky len preto, aby mali hradenú zdravotnú poisťovňu a vyhli sa tejto sume, čo ministerstvo zdravotníctva považuje za nefér.

Aký dosah by mal tento vymeriavací základ na ľudí, ktorí majú reálne nízky príjem a nepoužívajú ho ako skratku na vyhnutie sa povinnosti platiť vyššie odvody?

Ministerstvo sa snaží riešiť krivdu, ktorá vznikla ľuďom, ktorí doteraz mali minimálny vymeriavací základ. Návrhom však otvorilo veľkú sociálnu tému a nie som istý, či ju má dostatočné predkomunikovanú so zreteľom na vysokú infláciu a dosahy na tých, čo najmenej zarábajú. 

V rámci novely zákona 581 totiž plánuje zrušiť aj iné položky, napríklad odvodovú odpočítateľnú položku. V roku 2015 sa zaviedlo sociálne opatrenie, kde v prípade, ak zarobím menej ako 570 eur, tak si môžem vymeriavací základ ponížiť odpočítateľnou položkou, aby som neplatil také vysoké odvody. 

Ako podprahový motív tohto návrhu som videl nedostatočné zdroje v rozpočte. Zdravotné poisťovne sú aktuálne v strate zruba 180 miliónov eur.

V kombinácii so zavedením minimálneho vymeriavacieho základu sa toto opatrenie dotkne mnohých ľudí s nízkym príjmom. Ministerstvo však zadefinovalo, že sa to nebude týkať poistencov štátu, čiže napríklad študentov alebo dôchodcov, ktorí majú nejaké čiastkové úväzky. Stále však budú desaťtisíce ľudí, ktorých sa to dotkne a často aj neférovo.