Tomáš Halgaš vyštudoval na Oxforde, predal aplikáciu Twitteru a teraz pre gigant pracuje. Čo si myslí o trollovaní na internete?
„Firmy si začínajú uvedomovať, že ak chcú uspieť so sociálnou sieťou, musia vytvoriť priestor, ktorý bude ľudskejší,“ hovorí mladý Slovák, ktorý pracoval pre Facebook a teraz zakotvil v Twitteri.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Tomáš Halgaš vyštudoval na Oxforde, predal aplikáciu Twitteru a teraz pre gigant pracuje. Čo si myslí o trollovaní na internete?
„Firmy si začínajú uvedomovať, že ak chcú uspieť so sociálnou sieťou, musia vytvoriť priestor, ktorý bude ľudskejší,“ hovorí mladý Slovák, ktorý pracoval pre Facebook a teraz zakotvil v Twitteri.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
Z bratislavského gymnázia sa dostal na Oxford. Ešte počas štúdia začal spolupracovať s Facebookom a po promócii strávil vo firme Marka Zuckerberga pár mesiacov. Potom založil s ďalším výnimočným „mozgom“ z Oxfordu vlastnú firmu a začali vyvíjať aplikáciu, ktorá mala zmeniť, ako sa rozprávame v online priestore. Úspešne ju predali Twitteru, kde pôsobia dodnes.
Tomáš Halgaš má menej ako tridsať rokov a mimoriadne pôsobivý životopis. Zhovárali sme sa s ním o budúcnosti aj úskaliach sociálnych sietí, o práci pre dva technologické giganty aj o tom, prečo sa chce vrátiť na Slovensko.
Na Refresheri ti predstavujeme inšpiratívnych ľudí, ktorí dosiahli výnimočné úspechy vo svojom odbore. Aby sme to mohli robiť aj naďalej, potrebujeme tvoju podporu. Pridaj sa do klubu Refresher+ a získaš neobmedzený prístup k exkluzívnym článkom.
Vaším doteraz najväčším úspechom bola akvizícia vašej platformy Sphere Twitterom. Prečo táto aplikácia vznikla?
Zistili sme, že človek sa v online priestore vlastne nemá kde príjemne stretávať a komunikovať.
Ako to myslíte? Máme predsa k dispozícii hneď niekoľko možností…
Na jednej strane sú tu rôzne aplikácie typu Messenger. Tam sa môže ľahko stať, že ste chvíľu neaktívni a už máte desiatky neprečítaných správ, v ktorých sa nevyznáte. Ľahko vám môže ujsť niečo podstatné.
Potom tu sú rôzne skupiny na sociálnych sieťach, najčastejšie na Facebooku. Tam sa zase všetko stráca v nekonečnom facebookovom algoritme. Členovia sú frustrovaní, že nemajú dôležité informácie a administrátor sa hnevá, že nikto nečíta jeho správy.
Na platformách ako Slack alebo Discord je to veľmi komplikované. Musíte manažovať jednotlivé kanály a administrátorom nepomáhajú skoro žiadne nástroje.
Vytvorili ste teda priestor, kde sa ľudia môžu virtuálne stretávať a komunikovať. Ako si však máme Sphere predstaviť?
Najlepšie je predstaviť si Sphere ako klubovňu. Človek príde dovnútra, niektorých ľudí pozná a niektorých nie. Na stene visí nástenka, kde nájdete najdôležitejšie informácie. Môžete sa len rozhliadať, diskutovať s ostatnými, alebo si len sadnúť do rohu a rozprávať sa s jedným človekom.
Hlavným médiom je stále čet, ale je plynulejší a prirodzenejší. Vymysleli sme pár zaujímavých nástrojov. Napríklad, keď sa konverzácia o niečom skončí, je vymazaná alebo archivovaná. V skupine tak vidno len aktívne vlákna. Nie je to vôbec náročné urobiť, ale ešte o tom takto nikto neuvažoval.
Koho nápad bol Sphere? Váš alebo Nicka D’Aloisa?
Prišli sme na to spoločne. Stretli sme sa na Oxforde. Nick prišiel s nápadom urobiť nástroj na vyhľadávanie ľudí podľa toho, o čom sa vedia rozprávať.
Ja som vtedy pracoval vo Facebooku na zlepšovaní návrhov priateľstiev. Napadlo mi, že môžeme týchto ľudí nielen vyhľadávať, ale aj rovno spájať a umožniť im komunikovať medzi sebou. Dohodli sme sa, odišiel som z Facebooku a začali sme budovať firmu.
Vo Facebooku ste boli nakoniec zamestnaný len tri mesiace.
To áno, ale páčilo sa mi tam. Stretol som sa so zaujímavými algoritmami aj ľuďmi. Pamätám si, že každé ráno robili eggs royale. Vymysleli to tak lišiacky, že vždy urobili len zopár porcií, aby ľudia chodili skoro do práce a ušlo sa im.
Vtipkovanie na internete nie je samo osebe problém. Len doň musíme vniesť viac ľudskosti.
Prečo ste potom predali Sphere Twitteru?
Najprv sme ho ani nechceli predať. Mali sme však opačný problém ako väčšina softvérových firiem, ktorá si vie zaplatiť nových používateľov, ale nedarí sa im udržať si ich. Keď sme niekomu ukázali Sphere, rád s nami zostal, ale bolo veľmi ťažké dostať na platformu celú komunitu.
Snažili sme sa nájsť partnerskú aplikáciu, z ktorej by používatelia chodili aj do Spheru. Zistili sme, že Twitter sa akurát zameral na komunity. Páčil sa nám aj ako firma, nemal takú problematickú minulosť ako Facebook.
Ukázali sme im, čo sme dovtedy vybudovali. Riešili veľmi podobné používateľské problémy, pričom my sme boli s vývojom omnoho ďalej. Nechceli byť partneri, ale rovno Sphere kúpiť. Dohodli sme sa.
V jednom z rozhovorov ste vraveli, že vaším cieľom je aj vytváranie dôvery medzi ľuďmi na internete. Ako v tomto kontexte vnímate vystupovanie Elona Muska, ktorý chcel Twitter kúpiť a je známy tým, že rád trolluje, pričom jeho tweety ovplyvňujú aj trhy?
Nebudem sa vyjadrovať priamo k situácii s Elonom Muskom. Povedzme však, že máme na sociálnej sieti človeka, ktorý je veľmi dôležitý, ale trolluje. Vtipkovanie na internete nie je samo osebe problém. Len doň musíme vniesť viac ľudskosti. Problém vidím v tom, že vo fyzickom svete sa deje pri rozhovore veľa vecí, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako to ten druhý myslí.
Keď chcete žartovať, tak sa napríklad potmehúdsky usmievate a ja viem, že sa na tom môžem zasmiať. Ale v písanej podobe by to niekto mohol zobrať veľmi vážne. Tam vzniká nepochopenie, a tým aj nedôvera.
Povedzme, že tohto človeka nepochopilo viac ľudí, ktorí sú pre svetovú ekonomiku dôležití, a už padla na jeho hlavu aj žaloba. Čo s tým? Asi nemôžeme dať povinné smajlíky na príspevky, ktoré nemajú byť brané vážne…
Neviem, dalo by sa vymyslieť veľa vecí. Napríklad by mohlo byť pri príspevku zobrazené, ako sa pri jeho čítaní ostatní používatelia zatvárili. Alebo môže umelá inteligencia zhodnotiť, že ste zaujali celkom razantný postoj, ktorému nemusia všetci porozumieť, a navrhne, či tam nechcete pridať aspoň žmurkajúceho smajlíka. Môžeme pridať button „neporozumel som“ so žiadosťou o ďalšie vysvetlenie…
Čo vás prekvapilo, keď ste prišli do Twitteru?
Keď som bol vo Facebooku, mal som pocit, že je to dobre premazaný stroj. Všetko bolo presne zadefinované, metriky boli veľmi rigorózne rozpracované, išlo to ako po masle, ale nebolo veľa priestoru pre kreativitu. Prekvapilo ma, že Twitter oveľa viac pripomína veľký startup. Je tu väčšia miera voľnosti, ale práve preto záleží na tom, aby šikovní ľudia vo firme našli strategické prieniky.
Akú funkciu v Twitteri teraz zastávate?
Náplňou mojej práce je tvoriť technologickú stratégiu. Pôsobím nad tímami a zodpovedám sa priamo vedeniu. Väčšinou to vyzerá tak, že môj riaditeľ, alebo niekto ešte vyššie, má nejaký nápad na zlepšenie platformy. Príde za mnou s otázkou, ako by sme ho mohli urobiť. Je na mne posúdiť, či sa do toho vieme pustiť interne, zistiť, kto má na to kapacity, alebo to riešiť externou pomocou, prípadne akvizíciou.
Komunikujete s centrálou výlučne online?
S vedením som sa zatiaľ v Kalifornii nestretol ani raz. Máme kancelárie po celom svete, ale v mnohých tímoch skôr fungujeme online. Veľa ľudí vďaka tomu môže pracovať z domu aj na plný úväzok a pochvaľujú si to.
Vám sa nechce späť do Kalifornie?
Žil som v Sillicon Valley približne pol roka a stačilo mi to. Zdalo sa mi, že je tam mnoho ľudí „jednodimenziálnych“. Napríklad sú dobrí len v technológiách a v ničom inom. Ale ja sa chcem rozprávať aj o vesmíre, živote, filozofii… V Londýne je to v tomto ohľade pre mňa ľahšie.
Navyše mi chýbala spolupatričnosť. Jeden kalifornský investor mi to popísal takto: USA je miesto, kde ľudia zo seba navzájom vyťažia hodnotu, inými slovami, obchodujú. Ľudia tam síce sú extrovertnejší a hlučnejší ako v Anglicku, ale je ťažšie vytvoriť si tam úprimné a hlboké priateľské väzby.
Bohatí a chudobní žijú v oddelených štvrtiach, nestretávajú sa dokonca ani vo verejnej doprave. Veľké firmy majú dokonca svoje vlastné autobusy. Zároveň mi prekážala oveľa vyššia kriminalita. Za tých šesť mesiacov sa mi oveľa častejšie ako na ostrovoch stalo, že som od kamaráta počul, ako ho vykradli alebo mu rozbili okno na aute.
Podľa prieskumu Go4Insight v roku 2021 Twitter používali len 3 percentá Slovákov na dennej báze a 13 percent aspoň raz mesačne. Čo môže za toto nízke číslo?
Priznám sa, že naozaj neviem. Mohol by som špekulovať, že v západných krajinách vzniklo veľa silných sociálnych sietí naraz a Facebook to vtedy dosť vyhral. Expandovali do sveta a veľmi rýchlo zhltli používateľov lokálnych platforiem, ako napríklad u nás Pokec. Twitter sa na Slovensko dostal neskôr a bolo to pre neho oveľa ťažšie, keďže už dominoval Facebook. Ale to je len moja špekulácia.
Čo musí dnes mať sociálna sieť na to, aby uspela?
Sociálne siete a v širšom ponímaní aj softvérový priemysel ako taký prešli dvoma fázami a teraz vstupujú do tretej. Prvá fáza pripomínala „divoký západ“. Vymysleli sa mechaniky a nakoniec boli aj samotní zakladatelia prekvapení, ako veľa ľudí plaftormy používa a tiež akým spôsobom ich používajú. Potom prišli časy, keď sme sa pustili všetko optimalizovať. Začali sme vo veľkom využívať umelú inteligenciu a psychologicky manipulovať s používateľmi.
Teraz si začíname uvedomovať nedostatky takéhoto prístupu. Musíme čeliť problémom s bezpečnosťou a súkromím či návykovosťou sociálnych sietí. Prišli sme na to, že z ich používania vlastne ľudia nemajú dobrý pocit a nemajú voči nim dôveru, nevytvára sa spolupatričnosť.
Firmy si začínajú uvedomovať, že ak chcú uspieť, musia vytvoriť priestor, ktorý bude ľudskejší. Miesto, kde sa môžeme skutočne spájať a vytvárať medzi sebou vzťahy. Facebook sa už tiež snaží vytvoriť komunity, aj keď som voči tomu skeptický. Trh je už nasýtený, ale pre ľudskejšie sociálne siete je stále priestor. Tretia fáza ešte môže zamiešať karty.
Facebook vyrástol extrémne rýchlo. Dnes už vieme, že veľa vecí zakladatelia nepremysleli.
Znamená to, že ešte môže prísť sieť, ktorá porazí aj najväčších hráčov?
Určite áno.
Jedným z veľkých projektov Marka Zuckerberga je metaverzum. Je tento koncept budúcnosťou sociálnych sietí, ktorý spĺňa aj požiadavky tretej fázy, alebo je to len experiment, ktorý nemusí vyjsť?
Určite má sľubný potenciál. Bude však záležať na tom, ktorým smerom sa vydá. Historicky všetko, čo Facebook vytvoril, sa snažil veľmi rýchlo speňažiť miesto toho, aby budoval dlhodobú hodnotu pre používateľov. Otázkou je, či sa nám naozaj chce nosiť na hlave nejakú ťažkú blbosť a pozerať sa na virtuálne avatary ľudí. To už by asi bolo lepšie stretnúť sa alebo si zavolať cez videohovor.
Na druhej strane veľa mladých ľudí dnes baví, že sa môžu v metaverze stretnúť na sopke alebo na Marse. Keď sa pozrieme na hry, vidíme, že tento koncept funguje. Realisticky si nie som istý, ako sa metaverzum uchytí v širšej komunite.
Je jedno, ako ďaleko po svete cestujem alebo ako ďaleko bývam. Stále som Slovák.
Dokážete odhadnúť, prečo sa teraz Mete, ktorá má pod sebou Facebook, Instagram aj vývoj metaverza, zhoršujú hospodárske výsledky?
Keď sa pozrieme do histórie firmy, vidíme, že mala veľa problémov. Facebook vyrástol extrémne rýchlo. Dnes už vieme, že veľa vecí zakladatelia nepremysleli a sami boli prekvapení, ako sa niektoré veci „vyvŕbili“. Sieť donútila širšiu spoločnosť a aj zákonodarné orgány, aby sa oveľa prísnejšie pozerali na používanie sociálnych sietí a narábanie s dátami. Má to, samozrejme, aj finančný dosah.
Zároveň je Facebook veľmi optimalizovaná firma. Každý štvrťrok sa snažia zdokonaliť metriky. Ale podobne ako v politike sa im stáva, že krátkodobé ciele nedajú priestor dlhodobým. Práve pri nich platí, že aj keď vedia používateľov udržať na stránke, ľudia z takéhoto stráveného času vôbec nemajú dobrý pocit. A to platí, aj keď si pozerám videá s roztomilými mačiatkami.
Hovoríte o tom, že sa v budúcnosti chcete vrátiť na Slovensko. Prečo?
Je jedno, ako ďaleko po svete cestujem alebo ako ďaleko bývam, stále som Slovák. Keď sem prídem, cítim, že tu som doma. Stále ma to ťahá pomôcť Slovensku tam, kde viem. Či už podnikateľom so startupmi, alebo rôznym komunitám. Je to skôr otázka načasovania. Keďže máme kanceláriu v Londýne, neviem sa len tak zbaliť a prísť na Slovensko.
Neodrádza vás horšie podnikateľské prostredie či nestabilná politická situácia?
Na jednej strane áno. Daňové zaťaženie je vyššie, zákonník práce komplikovanejší. Keď porovnám podnikateľské prostredie s Veľkou Britániou, nie je dosť konkurencie schopné. Ekonomicky sa mi návrat za súčasných podmienok neoplatí.
Na druhej strane, buď môžem byť malá ryba v celom mori, alebo veľká ryba v rybníku. Na Slovensku mám lepšiu sieť ľudí. Veľa z nich som spoznal v čase akvizície alebo pri rôznych oceneniach. Mám tu veľmi výhodné zázemie.
Radi sa učíte nové veci, skúsili ste si balet, pilotovanie, venujete sa cudzím jazykom, hráte tenis. Kedy to stíhate, keď sa popri tom ešte rád vyspíte?
Je to všetko otázka priorít a efektívneho využitia času. Ten sa vždy nájde, keď naozaj chcete. Nerobím veľa populárnych vecí. Nemám ani televízor. Čo sa týka spánku, myslím si, že vie prekvapivo veľa času ušetriť. Keď som dobre vyspatý, mám celý deň energiu a stihnem veľa vecí.
Znamená to, že ste ako človek veľmi dobre zorganizovaný?
Keď sa pozriem na svoje okolie, musím povedať, že som. Mám nástenku, kde mám činnosti zorganizované v tematických okruhoch a vlastný kalendár, do ktorého majú prístup moji najbližší, aby vedeli, kedy som pre nich dostupný.
Pre Oxford je dôležitejšie, ako rýchlo sa viete naučiť niečo, čo ste doteraz vôbec nevedeli, než aby skúšali, čo ste sa už v škole naučili.
Vnímate to ako záľubu alebo nevyhnutnosť?
Hovorí sa, že disciplína vytvára slobodu. Určite je pravda, že uvoľní veľa času. Vďaka kalendáru oveľa menej riešim časové nedorozumenia s najbližšími. Len zriedka sa mi stáva, že by som na niečo zabudol.
Viete aj nechať všetko plynúť a „ísť si freestyle“?
Áno, aj na to mám vyčlenený čas (smiech). Napríklad mám bloky, keď si len čítam a keď mi do toho príde niečo príjemné, čo chcem robiť, rád zmením činnosť. A keď príde zaujímavá akcia na poslednú chvíľu, presne viem, ktoré aktivity môžem preorganizovať, aby som na ňu išiel.
Nedá mi nespýtať sa, ako ste sa dostali na Oxford z bratislavského gymnázia?
Nemyslím si, že na to existujú nejaké triky. Bol som na skvelej škole, dobre som sa učil, a tak som mal možnosti. Podal som si prihlášku a vypálilo to tak, že ma pozvali na pohovory a prijali ma. Sám som od toho veľa nečakal. Dokonca som mal pocit, že som jeden z piatich pohovor pokašľal.
O čo vtedy išlo?
Musím povedať, že vedomostné otázky boli naozaj veľmi ťažké. Boli o dosť pokročilejšie ako naše stredoškolské učivo. Spýtali sa ma, či som sa s niečím stretol a ja som musel úprimne odpovedať, že som o tom nikdy nepočul.
Oni však len hľadali, ako ďaleko sa vieme dostať, kým narazíme na niečo, čo neviem. Ľudia na Oxford prichádzajú z rôznych zázemí a majú rôzne vedomosti. Pre Oxford je preto dôležitejšie, ako rýchlo sa viete naučiť niečo, čo ste doteraz vôbec nevedeli, než aby skúšali, čo ste sa už v škole naučili. Veľmi rýchlo sa musíte dostať na rovnakú úroveň ako ostatní. Učiva bolo na výške naozaj veľmi veľa.
Čo by ste poradili študentom, ktorých snom je študovať na Oxforde?
Odporučil by som im naozaj sa začítať do problematiky, ktorá ich zaujíma. Už po jednom podrobnom prečítaní knihy sa viete o problematike lepšie porozprávať. Získate tiež cit pre to, ako asi bude vyzerať vaše štúdium na univerzite.
Ako si spomínate na svoje študentské roky?
Bol to fantastický, pokorujúci zážitok. Učil ma napríklad profesor, ktorý napísal jeden z prvých protokolov internetu, a ďalšie osobnosti, ktoré sa študentom často venovali aj jeden na jedného. Aj moji spolužiaci boli skvelí a šikovní ľudia z celého sveta.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
