Rok 2020 bol náročný pre všetkých. No ekonómovia stoja pred mimoriadne ťažkou otázkou. Dokedy má zmysel dotovať postihnuté a najviac zasiahnuté sektory hospodárstva? Nezaťažíme až príliš mladých a ďalšie generácie? 

„Keď štát zavrel podstatnú časť ekonomiky, mal by doplniť peniaze, ktoré sa v nej kvôli tomu prestali točiť. Lenže štát, to sú daňovníci. A nielen súčasní. Pri rolovaní dlhov treba brať do úvahy aj deti či dokonca tých, ktorí sa ešte len narodia,“ hovorí Lukáš Kovanda v rozhovore pre Refresher.

A budúcnosť je plná neistôt, keďže vďaka konšpirátorom nemusí byť použitie vakcíny dostatočne rýchlo efektívne. V zlej situácii sa nachádzajú najmä služby.

„Ak by táto situácia trvala nedajbože niekoľko rokov, je nemysliteľné, aby štát držal pri živote reštaurácie, fitnescentrá alebo divadlá, ktoré aj tak nemôže nikto navštíviť. V takom prípade by peniaze daňovníkov putovali do čiernej diery, do niečoho, čo nefunguje a zrejme aj tak veľmi pravdepodobne neprežije,“ myslí si ekonóm, ktorý radí aj Organizácii Spojených národov (OSN).

Pandémia zmenila svet, no ekonomická kríza bude najkratšia v histórii

Aktívne ste zažili už krízu v roku 2008. Ako vnímate rozdiely medzi vtedajšou a dnešnou situáciou?

Krízu spred dvanástich rokov vyvolali problémy priamo v ekonomickom či vo finančnom systéme. Začala kolapsom trhu s nehnuteľnosťami a bankového sektora v Spojených štátoch a odtiaľ sa rozšírila do podstatnej časti sveta. Tentoraz však ekonomický či finančný systém neboli nijako vnútorne narušené. Kríza v podobe vírusu udrela zvonku. Nepramení teda v ekonomickej, ale v epidemiologickej oblasti. Útlm ekonomiky spôsobili ľudia a vlády, ktoré sa ju rozhodli ochromiť, aby zamedzili šíreniu vírusu. Globálna finančná kríza bola vo svojej podstate skutočne ekonomická, no o tejto pandemickej kríze sa to povedať nedá. Tým, že zásadne ovplyvňuje naše životy, však následne vyvolala ekonomickú krízu. 

Mnohí odborníci tvrdia, že táto ekonomická kríza bude najkratšia v histórii, čo spôsobuje tieto smelé predikcie?

Jednotlivé vlády a centrálne banky na ňu reagujú oveľa agresívnejšie ako pred desiatimi rokmi. Centrálne banky pumpujú do ekonomiky oveľa viac peňazí, čím znižujú úrokové sadzby a umožňujú vládam poskytovať omnoho výraznejšie fiškálne vzpruhy a rôzne rozpočtové balíky.

Čítaj tiež

Ďalšie KO od Flexkinga a výhra troch svalovcov proti Tlkancovi. Ako tipujeme výsledky duelov na turnaji Fight Night Challenge 6?Ďalšie KO od Flexkinga a výhra troch svalovcov proti Tlkancovi. Ako tipujeme výsledky duelov na turnaji Fight Night Challenge 6?

Namieste je však otázka, či to v budúcnosti nebude mať neblahé dôsledky v podobe neobmedzeného zadlžovania. Mám trochu obavy, že áno, no primárny efekt týchto opatrení sa dostavil, pretože kolaps ekonomiky nenastal. Ak sa epidemiologická situácia výrazne nezhorší a už v roku 2021 sa prejaví vplyv vakcín, kríza by nemusela byť taká hlboká a vliecť sa tak dlho ako naposledy. Vtedy v Európe trvala od roku 2009 do roku 2013. Táto kríza by mohla mať tak polovičnú dĺžku.

Vakcíny nám dali nádej, že máme riešenie na pandémiu. Nielen trhy, ale nás všetkých však zneistila situácia okolo novej mutácie koronavírusu, ktorá sa šíri z Británie. Môže to zhoršiť situáciu?

To je niečo nové a trhy majú tendenciu reagovať na potenciálne negatívne novinky v prvých fázach prehnane. Môže sa stať, že nová mutácia zasiahne ekonomiky v podobnom rozsahu ako vírus vo svojej pôvodnej forme tento rok. Vlády a centrálne banky však už vyčerpali podstatnú časť munície a nebudú mať dostatok prostriedkov, aby ďalej zachraňovali ekonomiky. To by viedlo k ešte výraznejšiemu rastu počtu nezamestnaných.

Určite to nie je dobrá správa, ale ja by som ju nepreceňoval. Ako sa hovorí u nás v Česku, je priskoro vyzliekať si nohavice, keď je brod ešte ďaleko. 

Hovoríte, že ak nastane horší scenár, štáty nebudú mať z čoho stimulovať ekonomiku. Do akej miery by sa teda mali podniky spoliehať na vlády?

Počas prvej vlny na jar panovala pomerne široká spoločenská zhoda na tom, že firmy treba zachraňovať. Keď štát zavrel podstatnú časť ekonomiky, mal by doplniť peniaze, ktoré sa v nej kvôli tomu prestali točiť. Lenže štát, to sú daňovníci. A nielen súčasní. Pri rolovaní dlhov treba brať do úvahy aj deti či dokonca tých, ktorí sa ešte len narodia. Musíme byť teda obozretnejší. Akákoľvek ďalšia pomoc ekonomike pochopiteľne znamená zadlžovanie nasledujúcich generácií. Podľa môjho názoru je nemorálne preniesť našim potomkom príliš veľké bremeno.

Urobili teda podľa vás štáty chybu, ak sa snažili čiastočne kompenzovať podnikateľom výpadky príjmov?

V prvej vlne som bol tiež jednoznačne za to, aby sa zachraňovali ekonomiky, firmy a pracovné miesta. Situácia bola nová, a tak existovala nádej, že sa čoskoro objaví vakcína alebo nenastane závažná druhá vlna a o niekoľko mesiacov sa ekonomika začne vracať do predpandemických koľají.

Čítaj tiež

Podnájom je bez záväzkov, no vyhadzovanie peňazí. Na hypotéku potrebujú úspory, ktoré nemajú. Ako riešia bývanie mladí ľudiaPodnájom je bez záväzkov, no vyhadzovanie peňazí. Na hypotéku potrebujú úspory, ktoré nemajú. Ako riešia bývanie mladí ľudia

Zlom prišiel na konci leta alebo na začiatku jesene. Situácia sa komplikuje a po druhej vlne nehrozí len tretia, ale aj ďalšie. Jednoducho nemáme na to, aby sme pri každej vlne zachraňovali ekonomiku tak masívne ako pri tej prvej. Presnejšie máme na to iba vtedy, ak budeme enormne brať ďalším generáciám. To nie je dobré len ekonomicky, ale nie je to ani etické. Ľudia, ktorých sa to bude týkať, totiž ešte nie sú na svete, alebo nemajú volebné právo. Bol by to nielen zásah štátnej moci, ale aj vyššej moci.

Mnohé podniky však nemajú šancu počas pandémie normálne fungovať. Ak prestane kompenzovať štát, tak to pre mnohé z nich znamená koniec. Nebola by to nadbytočná záťaž pre ekonomiku?Ak by táto situácia trvala nedajbože niekoľko rokov, je nemysliteľné, aby štát držal pri živote reštaurácie, fitnescentrá alebo divadlá, ktoré aj tak nemôže nikto navštíviť. V takom prípade by peniaze daňovníkov putovali do čiernej diery, do niečoho, čo nefunguje a zrejme aj tak veľmi pravdepodobne neprežije.

Čítaj tiež

Vilda Šír: Som tanečník s podnikateľským duchom. Na moje kurzy chodia právničky aj lekárky, tancom sa dá živiť (Rozhovor)Vilda Šír: Som tanečník s podnikateľským duchom. Na moje kurzy chodia právničky aj lekárky, tancom sa dá živiť (Rozhovor)

Teraz sme už vo fáze, keď by sme sa mali zaoberať skôr otázkou, ako by mal štát z ekonomiky postupne odchádzať, hoci sa pandemická situácia nelepší a zďaleka nie je po všetkom. Správnejšie je však už nechať prehovoriť trh, nech prežijú len tie podniky, ktoré nájdu nové spôsoby, ako prežiť. O služby bude záujem vždy, aj keď nie taký silný, ako keby ekonomika šliapala normálne. Keď sa raz otvorí, začnú vznikať nové reštaurácie. Pre ľudí, ktorí sú tým zasiahnutí, je to mimoriadne ťažká situácia, ktorá však dlhodobo nemá iné riešenie než je ich odchod z biznisu.

To by bol radikálny otras mnohých segmentov. Vrátime sa teda do tej istej ekonomiky, akú sme poznali?